Deň 25 (16.6.) 16teho mája som sa konečne dočkal otcovskej, a takto o mesiac začíname pomalinky bilancovať prvú fázu na cestách. Zatiaľ to ubieha oveľa rýchlejšie, ako by sa zdalo – povedal by som, že ešte neprešli ani dva týždne…v karavane sa však cestuje veľmi komfortne a ani jeho ťahanie nie je problém, samozrejme keď stále nekontrolujem spotrebu. Už sme urazili kus cesty a ešte väčší nás stále čaká, a tak si niekde na konci tohto príspevku spravíme aj krátku rekapituláciu.

Týždeň začíname daždivým počkom, lúčením s dedkovcami a opustením Uppsaly. Našťastie meníme prostredie a tak malá Katulienka zvláda lúčenie s absolútnym prehľadom, čo nás milo prekvapilo. A to sme sa ešte tesne pred odchodom na letisko všetci narvali do šKatulky na rannú kávičku. Nakoniec bol odchod celkom komický – odísť bolo síce treba až o tretej, my sme sa však rozhodli prať a Katulienka sa zobudila až o 14:30 – takže fofry ako sa patrí. Do mesta Gävle sme sa dorútili v celkom dobrom čase, chytili sme miesto na veľkom parkovisku ďalšieho rekreačného centra, pohrali sa v kalužiach a pokým sme vyrazili na prechádzku do miestnych lesov, takmer sme do nitky zmokli.

Deň 26 (17.6.) Mestom sa tak nejak motáme ešte celý deň – ráno veľký nákup, potom servis karavanu (doplnenie vody, vyčistenie nádrží), natankovanie auta, obed vedľa prístavu, následný spánok, kukli sme 3D bazoš – obrovský second hand so všetkým, oproti ktorému sme parkovali. Bol to taký mix burzy starožitností/antikvariátu/sekáču a v kúte mali aj kaviareň. Mali aj hračky, takže tam bola aj „hernička“ 🤪. Ceny originál lega na kilá lepšie ako na bazoši, ešteže máme karavan na váhovom limite, inak by sme nejaké vrecia zobrali 😀 Večer sme strávili na veľkom parkovisku s niekoľkými ďalšími karavanistami pri malej rybárskej dedinke Skärså. Takmer všetky domčeky boli typicky červené, s bielymi rámami dverí a okien, a veľa z nich malo na vode vlastné lodné garáže s húpajúcimi sa loďkami. Celé miestečko bolo ospalé a veľa miestnych sme nestretli. Objavili sme však nenápadnú, ale zato otvorenú saunu s kúpeľňou, ochladzovacím miestečkom v potoku a kopou dreva, a po opýtaní sa v jedinej miestnej reštaurácií sme ju podvečer aj využili. Parádna služba stvorená ako pre nás, potulných kempovačov, za cca 5€.

Deň 27 (18.6.) Opäť presun smerom na sever, tentokrát do veľkého mesta Sundsvall. Po ceste sme si schrupli na parádnom odpočívadle neďaleko diaľnice, avšak situované pri krásnom jazere, samozrejme s ihriskom, plážou, lesnými cestičkami a kaviarňou. Na noc sme boli zaparkovaní vysoko nad mestom v obrovskom parku Södra Berget, tentokrát zameranom na lanové dráhy na stromoch, letné a zimné bežkovanie/biatlon, beh, horskú cyklistiku alebo všadeprítomný diskgolf.

Deň 28 (19.6.) Krásnu obednú pauzu sme mali na pláži východne od mestečka Härnösand, v oblasti Smitingens naturreservat. Katka to celkom schytala a bola zastrčená celú dobu v karavane, pretože pripravovala obed pre hladošov. Tí si zatiaľ užívali veterný, ale príjemne slnečný deň pri mori. Rasťo zdrhal kam len dovidel, my sme zatiaľ pracovali na priehradách a pieskových hradoch.

Po pauze sme pricestovali až do Höga Kusten (High Coast), v preklade Vysoké Pobrežie. Je to oblasť, kde sa krajina konečne začína krásne dvíhať. Oproti tej doterajšej takmer rovine to je krásny pohľad. Kedysi dávno bola celá táto oblasť stlačená pod ľadovcom. Keď sa roztopil, tlak pominul a zem začala doslova rásť, trvá to stále – zdvihne sa o 8mm za rok. Na noc parkujeme popri ceste s krásnym výhľadom. Cesta je aj 4.triedy, ak taká vôbec existuje…udupaný štrko-asfalt, ale v lepšom stave, ako niektoré naše asfaltky. Toto miesto sme opäť našli v apke Park4Night. Aspoň sa pomotáme autom touto oblasťou, keď sa nám turistiky s malou slečnou nedaria. Prespávame aj so susedmi, Nemcami. Inak Nemcov po domácich Švédoch stretávame asi najčastejšie. Semtam Nóri, možno Holanďania. Celkom som prekvapený, že sme ešte nestretli bratov Čechov.

Deň 29 (20.6.) Deň pred letným slnovratom sú vo Švédsku, a všeobecne severských krajinách veľké oslavy (a štátny sviatok). Horia ohne, hrá hudba a tancuje sa okolo vztýčeného „mája“. My sme si samozrejme jednu takú odľahlú lokálnu oslavu vytipovali a spolu s domácimi v starej osade Mäjasjöns Fäbodar nad mestečkom Ullånger oslávili, ako sa patrí. Popri asi stovke švédskych ešpézetiek sa naše dve slovenské celkom vynímali. Na tejto konkrétnej oslave sviatku Midsommer nebol centrom diania strom, ale kríž celý obalený brezovými vetvičkami s dvoma navlečenými zelenými vencami na jeho ramenách. Ženy a deti mali na hlavách doma robené venčeky s kvietkami. Neboli tu ľudia v krojoch, a nemali nachystaný ani nejaký centrálny oheň. Zato ale robili fajnové burgre, predávali napoje a koláčiky, a mali pripravených veľa hier aj pre deti. Začalo to o 12:00 a skončilo o 15:00. My sme boli v mikinách, miestne deti sa aj kúpali 🥶 a potom aj poriadne drkotali 🤣. Celkovo ale veľmi vydarená a podarená akcia.

Večer sme strávili príjemným posedením v mestečku Bjästa u couchsurferky Iris – 75 ročnej, veľmi aktívnej pani, ktorá stále raz do roka trekuje v nepálskych Himalájach a takmer každé ráno vybehne na 20 kilometrové koliečko horami a lesmi na bicykli. S kamoškami oslavovali sviatok parádnou večerou, ktorú sme stihli takmer načas. Podával sa losos so zemiakmi a bazalkovým pestom, plus nejaká jogurtová omáčka – bolo to mňam. Katulienka sa po prvom zahryznutí do lososa kyslo zatvárila a vypľula 😀 …ale aspoň tomu dala šancu. Aj keď bola večera o šiestej, v ten deň sme toho postíhali ešte veľa – malinká najskôr prelašovala celý byt, potom stihla pred karavanom padnúť do priekopy s vodou, holá v karavane si dala niečo pod zub, vybehli sme na malú prechádzku do neďalekého národného parku Skuleskogens, znovu sme si pokecali u Iris, a krátko po jedenástej sme stihli aj preliezky a zopár zhybov na hrazde. Keby nás nezačali žrať komáre, asi potiahneme aj do polnoci 🙂

Deň 30 (21.6.) Takmer celú noc pršalo, ráno našťastie iba mrholí. Iris nás pozvala na raňajky, tak balíme Katke hračky, veci na sprchovanie a ideme k opäť pokecať. Je to celkom jednoduché, stále je o čom – má veľa záujmov aj aktivít, jednou z nich je diaľková turistika, s ktorou začala, keď odišla na dôchodok. Napríklad prešla 3 krát rôzne púte Camino de Santiago, vrátane 1000km trasy zo španielskej Sevilly do Santiago de Compostela. Posledné roky si obľúbila Nepál, kam chodí turistikovať do Base campov rôznych štítov v Himalájach. Na raňajky nám nachystala aj typické švédske vecičky – ikrovú pastu (švédsky polotovar, ikry, ocot, soľ a ešte nejaké korenia, predáva sa to v takých veľkých tubách ako niekedy horčica alebo majonéza), alebo aj miestnu „cloudberry“ zvaná aj „zlato z lesa“. Vyzerá to ako žltá malina, ale tam sa podobnosť s malinou končí. Je to veľmi unikátna bobuľka, nedá sa pestovať (veľmi náročná na podmienky pestovania) a rastie výlučne v niektorých lokalitách v divej prírode. Miestni si tie lokality veľmi chránia. Zberať sa dá iba 4-6 týždňov v roku a je plná vitamínov. Chutila celkom neutrálne, nebola sladká, skôr mierne kyslá, ale nie nepríjeme. Studená v jogurte bola fajn, ale lepšia je v teplá so zmrzlinou. Okolo obeda sme už boli pripravení na odchod, karavan zapojený, ale malá siréna spustila „ja nechceeeeeem“. Tak zaťahujeme roletky, odpájame auto a dávame obednú pauzu. Katulienka spí v karavane, ja na ňu dávam pozor a Katka s Iris robia obed. Osud asi chcel, aby sme boli spolu dlhšie 🙂 O 16:00 sa nám úspešne podarilo vyraziť a s troma pauzami sme prišli až pod mesto Umea. Nocujeme na parkovisku krásneho parku dedinky Obbola, určeného pre nadšencov horskej cyklistiky, behu a cvičenia. Jedinou nevýhodou takýchto miest je, že je obľúbené nielen u cestujúcich karavanistov, ale aj u miestnej mládeže. Tá sa tam väčšinou dostaví okolo desiatej na ich vytunených autách a motorkách, a užívajú si vylomeniny od výmyslu sveta – najviac samozrejme vytáčanie vreštiacich motorov volajúcich o pomoc a zaslúžený oddych.

Deň 31 (22.6.) Pôvodne sme plánovali ísť na sever po pobreží, ale Iris aj s kamoškami vraveli, že vnútrozemie je krajšie. Dali sme teda na radu lokálnych a z pobrežného mesta Umeå mierime namiesto našej obľúbenej diaľnice E4 na severozápad po bočnej cestičke 363. Je to väčšinou krásna cesta lesom, veľmi málo frekventovaná a rýchlostne nás nezdržuje, keďže s karavanom tak či tak môžme ísť max. 80km/hod. Ideme popri rieke Vindelälven, za oknami sa mihajú lesy, jazerá a sem tam malé hospodárstva. Je to viditeľne skromnejší vidiek, mestečká a dedinky sú poriedko a ak sú, tak malinké. Je vidieť rozdiel s juhom a pobrežím, domčeky tu sú ošarpanejšie, ale trávniky majú všetci parádne pokosené. Zastávku sme si zvolili cca po hodine jazdy v meste Vindeln. Bol tu nečakane veľký supermarket – mali dokonca grilované kura a mrazené bezlepkové koláče, ktoré v menších nezoženieme. Katka sa dosť potešila, obed na 2 dni navarený 💪. Experimentujeme aj s mliečnymi výrobkami, napríklad jogurty tu majú v 1l tetrapakoch, čo nás neraz pomýlilo. Z čučoriedkového jogurtu sa po otvorení nakoniec vykľulo niečo ako hustejšie acidko. Z obchodu sme prešli rovno k rieke, dali si obed, šlofíka a potom išli pozrieť burácajúce pereje s miliardou svinských mušiek (vtedy sme si mysleli, že to sú „iba“ otravné muchy). Prešli sme sa k lanovému mostu ponad rieku, kukli ihrisko, dali si hnusné kapučíno v kaviarni a išli pokračovali ďalej.

Prišli sme až do dedinky Åmsele, kde sme zakotvili v rozľahlom kempe. Je tu krásne slnečno aj teplo, ale všade sú tu húfy štípajúcich svinských mušiek. Keď fúka, tak nie sú. Ale keď na chvíľu prestane, tak nastane absolútny útok na všetko nové hýbajúce sa doslova v húfoch. Rasťo má celé krvavé brucho, chudák mal ich tam nasosnutých aj 50 keď vošiel do karavanu. Okno máme krvavé, čo sme ich tam pučili. Aspoň že nelietajú ako komáre, ale sú v okne všetky 🤣 Katulienka má asi 5 kúsancov za uškami, našťastie to nevyzerá ako štípanec komára, ani to nesvrbí, len jej z toho tiekla krv. Až do večera sme sa teda hrali v karavane a neskôr sme išli na výpravu (malá si nabalila hračky :D) do spoločenskej miestnosti kempu pohrať sa a uvariť vajíčka. Večer našťastie muchy neboli, tak sme sa mohli pomotať po okolí, oprať to najnutnejšie, vyčistiť karavan alebo neskôr napísať tento blog.

A sľúbil som nejaké štatistiky po mesiaci, tak sa do toho idem pustiť – zatiaľ sme podľa máp prešli zhruba 3300 kilometrov a minuli dokopy 2731€. Tie sa rozkotúľali najviac na jedlo a dopravu – zhodne po asi 810€, čo predstavuje 59% všetkých výdajov. 14 krát sme spali nadivoko (zadarmo), väčšinou na miestach v aplikácii Park4night, 17 krát sme boli v kempoch a stellplatzoch, za čo sme zaplatili spolu cca 560€. Za dovybavenie sa vecami sme zaplatili 350€ po ceste, hlavne na plynové fľaše a nákup vecí v Ikei. Na deň nám to zatiaľ cákomprásk vychádza na cca 91€. Uvidíme, ako nám s tým zamáva Nórsko. V karavane minieme asi 15 litrov vody denne – na umývanie rúk, riadov, splachovanie a pod. Batéria a dobíjanie solárom je perfektné a plne dostačujúce na chod karavanu, varenie v remoske, dobíjanie počítača a telefónov. Spotreba autíčka je zatiaľ na úrovni 8,26 litra na 100 kilometrov, od začiatku výletu. Pred nami je posledných 1000 kilometrov smerom na sever, dni sa neustále predlžujú a nás ochvíľu čaká polárny deň 🙂