Deň 84 (14.8.) Zo Strynu s novou fľašou plynu sme si to namierili cez turistické mestečko Loen až k tyrkysovému jazeru Lovatnet. Tam sme chceli zakotviť v jednom z mnohých kempov a navečer ísť pozrieť ľadovce. Prvý kemp bol plný už o druhej poobede! Do druhého sa ani nedalo ísť pozrieť, pretože bol pre ochorenie majiteľov zatvorený…a tak nám ostal tretí, kam všetkých presmerovávali. Voľné mali, asi preto, že stál 47€ na noc 😀 V cene je však zahrnuté úplne všetko – elektrická prípojka, práčka, sušička, sprchy, wifi a pod.

Ušlo sa nám aj pekné miestečko s parádnym výhľadom. Od rána nám prialo aj počasie, vonku bola doslova a dopísmena kraťasová letná teplota. Katulienka nadšene pobehuje po trávičke dookola karavanu, neskôr sme jej napúšťali kýblik na vonkajšie kúpanie a potom sme to ešte zaklincovali kempovým ihriskom a oberaním čučoriedok v neďalekom lesíku – náš plán s ľadovcami teda stroskotal na plnej čiare, Katulienka vôbec poobede nespala a my sme sa teda ani nepohli z kempu…

Našťastie je nad nami aspoň zopár turistických chodníčkov, z toho ten najkratší bol rovno aj najzaujímavejší – exkluzívny výhľad na jazero, krásne ohnisko s výhľadom a všade stovky čučoriedkových kríkov. Jediná škoda, že je v lete zakázané klásť hociaký oheň…takáto letná pohodička nás nakoniec celkom presvedčila, a tak ostávame na rovnakom mieste aj ďalší deň.

Deň 85 (15.8.) Keďže sme ľadovce stále nevideli, spoliehali sme sa na tento deň. V noci a ráno však usilovne prší, a tak ostávame v šKatuľke a slečny pečú muffiny. Dážď si dával aj pauzy, takže keď nepršalo, potlačili sme karavan na vedľajšie miesto, pretože naše bolo už dávnejšie rezervované. Taktiež sme využili na obed takmer prázdny kemp a stihli oprať a osušiť celé 2 várky prádla 💪

Neskoro poobede sme sa konečne vymotali k ľadovcom. Asi bolo aj dobre, že sme počkali – niekedy aj slnko vyšlo, pomedzi to samozrejme aj zapršalo, ale viditeľnosť sa oproti ránu výrazne zlepšila. Veľmi úzka cesta vedie popri jazere Lovatnet až hlkobo do údolia, k jazykom ľadovca. Cesta je až klaustrofobicky priúzka, akurát pre jedno auto, nič viac sa tam nezmestí – z jednej strany je skala a z druhej strany je zvodidlo. Nedá sa teda ani vyhnúť po krajnici, ktorá tu vpodstate neexistuje. Ak stretnete auto mimo výhybky, tak jeden z vás nútene cúva až k tej najbližsej. S karavanom by sme sa tu určite zasekli, pretože na niektoré výhybky by sme sa ani nezmestili.

Výhľady sú však neskutočné, kopce strmé a vysoké, všade hučiace vodopády tečúce z ľadovca, ktorý je vidno hore na kopci. My smerujeme na koniec doliny k ľadovcu Kjenndalsbreen. Katulienku výhľady na jazero a nekonečná vlniaca sa cesta unudili a tak zaspala už v polovici 😀 Posledný úsek cesty je spoplatnený, na konci parkovisko, z ktorého ide chodníček až k vyhliadke. Ľadovec ako všetky ostatné posledné roky výrazne ustupuje, ľadový jazyk už vpodstate ani nebol v doline. Aj tak sme ale poriadne povykrúcali krky na všetky strany…

Keďže Katulienka stále spí, využívame situáciu a ideme pozrieť aj do ďalšej dolinky. Cesta úzučká, kľukatá, stúpame okolo hrozivo burácajúcej rieky. Na parkovisku počkáme na zobudenie jej veličenstva, hádžeme ju na krk/“na koňa“ a ideme hľadať kešku. Vidíme viacero ľadovcových jazykov aj s masívnymi vodopádmi. Už sme vlastne vstúpili do Jostedalsbreen National Park, je tu viacero turistických trás, ale nemáme so sebou výbavu (teplejšie oblečko pre slečnu) a nie sme si istí, či by vydržala v nosiči takmer 2 hodiny. Volíme preto alternatívu, ideme pozrieť bývalú farmu Bødalssætra a uloviť spomínanú kešku. Cestou stretávame zvedavé stádo kravičiek a pri keške samozrejme pobudneme a vyjedáme čučoriedky dobré ako z obchodu (veľkosťou aj chuťou) 😀

Deň 86 (16.8.) Po prehodnotení možností ďalšieho postupu sme sa rozhodli, že ešte máme stále kopec času, a tak sa vyberáme smerom na západ preskúmať Nordfjord. Dosť často sa rozhodujeme aj takto spontánne a aj v tomto nachádzame slobodu cestovania s karavanom. Počasie nám dnes veľmi nepraje, a tak sa iba pomaly túlame scénickou cestou severnou stranou fjordu.

Deň ubieha aj tak rýchlo a nakoniec stojíme na parkovisku nad miestnym komunitným centrom v dedinke Ulvedal. Takéto zastávky majú svoje typické nórske čaro aj pri mrholení. Lesík naokolo bol úplne pokrytý machom, nebolo vidno žiadnu zem. A z machu vytŕčali hríbiky 🍄

Za parking sme platili symbolických 100 nórskych korún, teda 8,55€. Výťažok ide na úpravu tohto miesta. Sranda je, že ľudia nechávali peniaze nie v zamknutej schránke, ale v takej otvorenej voľne prístupnej škatuľke, odkiaľ sme si mali brať obálku. A nikto to evidentne nevzal 🙃

Deň 87 (17.8.) Aj dnes pokračujeme po Panoramic road, vedľajšou cestou č.613. Ide taktiež popri fjorde, ale hore vo výške, z farmy na farmu s perfektnými výhľadmi na okolitú prírodu. Zastavujeme na vodopáde Tvinnefossen, poza ktorý sa dá prejsť. A je tam samozrejme aj keška!

Cestou lesom k vodopádu tu miestni vyrobili aj ihrisko…vraj si máme vyskúšať, ako sa v takomto strmom teréne, kde žijú, stavajú domy a cesty 🙂 Bol tam aj vymakaný meteorologický kameň: 1. Keď je teplý, tak svieti slnko. 2. Ak mokrý, tak prší. 3. Ak biely, tak sneží. 4. Ak nie je kameň, tak je hmla. Konečne viem, čo spravím z jednoho kameňa doma, ktorý som vykopal pri stavaní garáže!

V Nordfjordeid-e stojíme na obednú pauzičku, doplnenie a vyčistenie karavanu..za odmenu máme nanuk 🙂

Keďže Katulienka po obede samozrejme nespala, predpokladáme, že zaspí v aute. Tak volíme vzdialenejšu lokalitu, kúsok cez 1 hodinku vzdialená hladkacia farma cez škandinávsku aplikáciu Nortrip. A tipli sme si veru dobre, cestou zabúvala a ešte aj hodnú chvíľu spala v stojacom aute na farme.

Cesta bola popri fjorde a aj cez kopčekaté vnútrozemie, je to tu celkom pekné. Nie dychberúce ako na Lofotách, ale nie je tu ani rovina. Kopce majú tak do 600m a idú vcelku strmo od mora. Je to tu samá farma, všade sa pasú ovečky, kravičky, alebo kone. Naša farma má pri mori kemp, pieskovú pláž (Hakallestranda) a hneď pri kempe začínajú ohrady pre zvieratká. Časť zvierat je v ohrade a časť sa voľne pohybuje po celej farme. Nás prišla hneď skontrolovať miestna tlupa alpák aj s mláďatkom, na čele s jednou masívnou lamou. Boli zvedavé a najviac ich zaujímal Rastík, za ktorým všetky behali, kukali naňho a chceli ho oňuchať – čo sa jemu chudákovi absolútne nepáčilo, a tak zdrhal, ako sa len dalo.

Deň 88 (18.8.) Ráno nás prišli pozrieť aj huňaté ovečky. V ohrade mali kone a somáriky. Hore pri hlavnom dome sú stajne a domčeky so sliepkami, kačkami, moriakom, holubmi, pávmi, emu, činčilou, zajkami, mačiatkami, svinkami, býkom, havkami… majú aj obchod a kaviarničku. Keď sme tam boli tak mali zatvorené, ale teta nám dovolila pozrieť zvieratká a pohrať sa na ihrisku. Krásne miesto, taký mierny chaos, ale je vidno že do toho dávajú kus srdca, je to ich práca ale aj domov, ktorý takto postupne okršáľujú a ozdobujú a dotvárajú. Páčilo sa nám a určite to stálo za zachádzku…

Po farme a ďalšom keškovaní sa pomaly presúvame sa na najzápadnejší bod nášho tripu – Vestkapp. Je to najzápadnejšia horská plošina Nórska, kaviareň spolu s miestom vymysleli na podporu a rozvoj turizmu tejto časti. A keďže všetci väčšinou idú na Nordkapp, nám sa zapáčilo opäť raz ísť mimo/proti prúdu…Katka cestou našla ďalší kemp so zvieratkami a tak bolo rozhodnuté. Už len dúfať, že bude dobré počko.

Počko veru dobré nebolo. Ako uvidíte, boli sme v oblakoch. Chvíľu to síce vyzeralo, že sa potrhajú a aj sa potrhali, ale žiaľ iba nad nami, naokolo bolo stále bielo. Nevadí, Rasťo si pobehal, my sme postúpali po 🐑💩 ktoré sú všade, našli kešku a pobrali sme sa späť dole.

Cestou sme vyšli z oblakov vďaka nižšej nadmorskej výške, tak sme sa ešte išli pozrieť ďalej na sever na dedinku Honningsvåg a potom šli späť. Inak jedna z nórskych anomálií je, že benzínové pumpy v najzapadnutejších dierach sú najlacnejšie a mestá naopak najdrahšie 🤷‍♀️.

Deň 89.(19.8.) V noci nás skoro odfúklo, vôbec sme nezávideli susedom kempovačom, ktorý boli v stanoch…muselo im byť všelijako. Ráno však bolo vidno modrú oblohu! Bez raňajok a kávy ihneď vstávame, obliekame sa a vyrážame rýchlo späť na Vestkapp. Je to iba štvrťhodinka jazdy…raňajky máme cestou v aute. Hore nás čakal výhľad! Už sa síce samozrejme blížil dážď a brutálne fúkalo, ale aj tak sme niečo stihli…kaviareň bola samozrejme zatvorená, taký klasický nórsky štýl. Človek by si aj rád posedel pri čomsi horúcom a pozeral na nekonečné útesy a meniace sa počasie, ale keď inak nedajú…

Po tejto neplánovanej západnej zachádzke sa otáčame a smerujeme nazad do mesta Nordfjordeid a následne sa konečne vydávame aj južným smerom. Ako sme sa konečne vymotali z poloostrovu kľukatými cestičkami, mamina zavelila na obednú pauzu. Svietilo pekne slniečko, našli sme pekné odpočívadlo s trávičkou aj lavičkami. Katulienka sa hrala „na varenie“ s vodou, Rastík sa vyhrieval na slnku, ja som kuchtil obed a Katka sa spamätávala z kľukatej cesty, počas ktorej zabávala najmenšiu cestovateľku nálepkovou knižkou. Tá našťastie nevyzerala, že by jej bolo zle 🤞. Inak začala sopliť pred pár dňami, keď sme boli pri jazere Lovatnet. Neskôr začala aj staršia Katka. Zatiaľ máme typický priebeh v našej domácnosti – Katulienku to o 2-3 dni prešlo, Katku čím ďalej tým viac „zahuhňávalo“ a ja som bol úplne ok 😀 kde sme sa stihli nakaziť netušíme…

Deň končíme ďalším Nortripovým ubytkom na farme pred (alebo skôr nad) mestom Sandane. Samotná farma čo sa týka zvietatiek nebola až tak zaujímavá, mali iba 2 kone a kravičky obďaleč na lúkach, ale bol odtiaľ parádny výhľad. Pri príchode sme nakukli do ich farmárskeho obchodu, kúpili si jablkovú šťavičku (na našu šťavičku sa to ani zďaleka nechytalo, mierne nás vykrúcalo od kyslosti :D) a nórsky tradičný nekvasený chlieb (typický pre farmárov a pastierov), zvaný flatbrød. Je to taká tenká suchá placka z múky, vody a soli… a teda tych placiek sme mali vo vrecku asi 15? Má to teda dlhú životnosť a najčastejšie sa jedáva s rybami, soleným mäsom a polievkami.

Nocovali sme na ploche, kde mali odkladisko náradia, strojov, áut, štrku atď. Rastík si tam samozrejme našiel aj kopu bio odpadu so zhorenými – asi kravskými rebrami, takže sme ho hodnú chvíľu hľadali…ani búchanie granuliek o misku ho nepriviedlo späť, čo bol jasný signál, že kdesi čosi žerie…inak keď už sme pri Rasťíkovi – podarilo sa nám už niekde zabudnúť 2 jeho misky na jedlo 🤣🤣🤣 úplnou zhodou okolností vždy na Nortripoch. Aktuálne má ako misku náš antikorový tanier a v najbližšom pet shope ideme kupovať 2 misky, nech máme samozrejme čo zabudnúť 🤣

Katulienke sa nejak stále mení a posúva režim, takže cez deň opäť nespinkala. Aj večer sme sa ešte vybrali na krátku prechádzku okolím v kočári po tom, ako nezaspala ani na noc. Na pyžamo sme si navliekli oblečko a vydali sa na západ slnka…zalomila asi do piatich minút, tak náhle, že sme to ani nestihli natočiť…