Deň 97. (27.8.) Keďže sa nám Katulienka relatívne čerstvo po obednej jazde z Aurlandsfjellet zobudila, nemôžeme pokračovať v cestovaní ale musíme kdesi zastaviť, aby sa aspoň trochu vybehala. Na výber bolo mesto Aurland alebo známy Flåm, kde končí železnica (taký známy pekný vlakový úsek) a vo fjorde bola pristavená ozrutná výletná loď. Flåm na mape je takmer „nič“. Geiranger máme ešte v čerstvej pamäti a ten zážitok nechceme opakovať, zostávame teda vo väčšom Aurlande a teraz uznávame, že sme dobre spravili. Je to príjemné mestečko, kde sme sa pomotali nábrežím, behli do miestneho handmade obchodíku a zistili, že ho vlastní Slovenka 🙂 Nakúpili sme nejaké potraviny a išli opäť ďalej. Fjord (Aurlandsfjord) je inak veľmi pekný, strmý a vysoký a už sa pomaly začína zafarbovať jesennými farbami. Robia sa tu výlety loďou do vedľajšieho Næroyfjord, jedného úzkeho ramena Sognefjordu, ktorý je zapísaný do UNESCO tak ako aj Geiranger. Ale buď tam jazdia také rýchle gumenné člny (tam s Katulienkou nemôžeme) alebo ide pasažierový „trajekt“ a trvá to celé asi 3 hodiny, čo by Katulienka nezvládla…takže na loďku nejdeme a pôjdeme kuk časť fjordu zajtra autom.

Na noc ostávame v dolinke medzi dvoma dlhými tunelmi smerom na Undredal pod obrovskou (ale fakt obrovskou) navezenou kopou šutrov a štrku – vpodstate „negatív tunela :D“. Je z toho taká obrovitánska voľná rovná plocha, kde donenávna ešte parkovali karavanisti. Ale už je príjazd zahatený šutrami, aby tam náhodou niekto nezastal 🤷‍♀️ V obchode sme kúpili 12 banánov za 1 € 😀 Takúto akciu vídavame často. Už začínajú byť hnedo bodkované, takže na večeru boli banánové muffiny a ráno budú banánové palacinky s banánom 🤪🤣 Ja som sa chvíľu hral s malou vonku na štrku, až pokým si nespomenula na pečenie s maminou a začala sa zrazu ponáhlať do karavanu, lebo sa bála, že sa jej neujde vylizovať cesto🙃. Večer ku nám na miestečko pribudli 2 karavany – tiež prívesy, čo sa len tak nevidí…Poliaci na UK značkách 🙃

Keďže sme po muffinách už nemali čo robiť a možnosti karavanu boli vyčerpané, dieťa živé a do spánku ešte 2 hodiny, išli sme na výlet do malinkej dedinky Undredal, ktorá patrí spolu s priľahlým fjordom pod Unesco. Domy tu poväčšinou nemajú záclony, teda je vidno dnu, takže majú ešte väčšiu motiváciu mať umyté okná a upratané :D. A teda musíme povedať, že majú veľmi vkusne zariadené domčeky.

Deň 98. (28.8.) Ráno bolo upršané, išli sme pozrieť Nærøyfjorden, ktorého „koniec“ je v dedinke Gudvangen. Po severnom brehu ide krátka cesta do dedinky Bakka, kam sme plánovali ísť, aby sme videli fjord aj hlbšie, ale už tu viditeľne skončili prázdniny a začali práce na cestách – cesta je otvorená na chvíľku iba každé 3 hodiny. Tak sme sa popozerali po kopcoch a vodopádoch (fakt pekné), zmokli, ulovili 2 kešky a šli ďalej.

Cestou sa nám celkom umúdrilo počasie, semtam dokonca vykulo slnko. Kopce už nie sú také vysoké, ale pohľady stále pekné. Stojíme na odpočívadle pri jazere Oppheimsvatnet, Katky varia, jedna v karavane, druhá vonku, ja si trochu pocvičím…

Veľa zastávok po ceste nemáme, vodopád s keškou ale za zastavenie určite stál. Na našu smolu sme neprišli úplne v dobrej sezóne, pretože vyzeral celkom vyschnuto…

Cestovanie dnes ukončujeme relatívne skoro, nabehli sme na Scenic route Hardanger. Nocujeme na odpočívadle Tyrvefjøra v mestečku Ålvik, kde majú verejné toalety navrhnuté architektom. Takmer všetky odpočívadlá na scenic routes sú umelecké diela architektov, teto vyzerá ako kmeň stromu naopak, samotný kmeň je z ozajstných drevených kmeňov stromov.

Je tu pohodička, voda, plážička, kamienky, karavanisti. Večer som s Katulienkou vymyslel novú zábavu – sedeli sme na autobusovej zastávke a kývali okoloidúcim vozidlám, Katka zatiaľ v karavane stále spracováva banány – tentokrát do tvaru palaciniek 🙃 Navečer vyťahujeme kočár a ideme na jediné ihrisko v dedinke. Cestou späť do obchodu. Chodníky samozrejme žiadne 🙈

Deň 99 (29.8.) V noci extrémne lialo, mali sme pocit, že by nás mohlo aj odplaviť 😀 Ako podklad máme našťastie štrk, takže sme vpohode, voda do rána nejak „zmizla“. Pohľady na fjord sú pekné, aj keď sú už kopce podstatne nižšie. Pokračujeme ďalej smerom na západ, čo znamená aj ďalší deň=ďalší vodopád, tentokrát Steindalsfossen, poza ktorý sa dá taktiež prejsť…Úprimne, Katke sú už vodopády dosť ukradnuté, ale keďže niekde potrebujeme zastaviť na obednú pauzu a máme príležitosť objaviť ďalšiu kešku…

Zvyšok cesty (najprv cesta č.7, potom E16) takmer stále pršalo. Z ničoho nič sa zhusťuje premávka a pomaly vchádzame do husto osídleného okolia Bergenu. Krajina je našťastie pekná, vidieť veľa zalesneno-skalnatých kopčekov a jazier, pomedzi ne chatičky a domčeky. Cieľ máme dnes jasný – Ikea! Katulienka už ani nevieme koľko týždňov básni o detskom paplóniku, ktorý mala sľúbený, ak by sme sa dostali do Ikei…plus samozrejme „herničky“ v izbičkách, hernička v jedálni…už len dúfame, že o týždeň neochorie…(počet detí pobehujúcich všade naokolo so sopľami na kolenách bol na pomery posledných týždňov obrovský)

Spomedzi miest na spanie vyberáme najbezpečnejšiu alternatívu – Bruvoll camping, kde sa nám natoľko zapáčilo, že zostaneme výnimočne na 2 noci. Možno to bude aj počasím, keďže máme pekne slnečno. Majú tu aj super ihrisko – veeeľa domčekov, štrk, trampolínu a zvieratká (sliepky, neustále kikirímajúce kohúty, zajkov a 3 svinky).

To všetko teraz Katku najviac baví na ihriskách. Hojdačky sem tam chce, šmyklavky a preliezky vôbec. Domčeky kde môže predávať a štrk/piesok na varenie s formičkami a lopatkami je ale s nádskokom najlepšia výbava ihriska. A samozrejme trampoška 🙂 Druhý deň prišla do kempu nemecká rodina s 2 deťmi, tak sa s nimi Katka chvíľu hrala na ihrisku.

Večer sme objavili aj všadeprítomné žabky, ropuchy aj malilinké žabky neviem akého rodu, tak sme išli v noci s čelovkami na expedíciu.

Deň 100. (30.8.) Podľa všetkých predpovedí asi jediný deň, čo má byť ako-tak pekne. Doobeda zostávame v kempe – samozrejme na ihrisku 😀 Na obedný spánok odchádzame do Bergenu. Jasné, že Katulienka zaspala až po viac ako 30tich minútach jazdy. Hľadáme teda narýchlo nejaké lacné, ideálne voľné parkovanie na periférii, aby sme nemuseli platiť 6€ na hodinu 🙈 To sa podarilo a po zobudení pokračujeme do centra.

V centre je plno turistov. Ako sme išli po ulici, stál tam chalan s mobilom v ruke a čosi písal a pri nohách mal papierovú tašku s nákupom…no neocikal mu ju Rasťo?!? 🤣🤣🤣🙈 Našťastie to schytala iba taška, nový sveter to prežil bez ujmy. Hovädo malé.. Mesto je inak veľmi pekné, tak, ako si ho Katka pamätám. Je vystavané, podobne ako Rím, na siedmich kopcoch, príjemne zelené, s peknými malými drevenými domčekmi. Dnes sme boli iba pri prístave, ďalšie dni pozrieme iné časti. Katulienke sa najviac páčil rybí trh – „morské zvieratká“.

Cestou späť opäť sľúbená Ikea. Prišli sme o 18:00 a reštaurácia už bola zavretá :/ (obchod zatvárali o 19:00)…takže melón pre Katulienku (na ten sa tešila) a koláč pre Katku sa nekonal 🤷‍♀️Našťastie bola dole otvorená kaviareň, tak som sa aspoň ja natlačil hotdogmi a Katulienke sa ušli škoricové slimáky.

Deň 101 (31.8.) Ráno sme z kempu Bruvoll išli na prechádzku k vedľajšiemu jazierku, trafili sme ale iný chodník, tak sa to zvrtlo na expedíciu po močiaroch a lesoch 😀 Pes nadmieru spokojný a šťastný, našli sme aj dubáčik, takže šupšup robiť hríbovú praženicu.

Po obede začíname baliť a okolo druhej dvíhame kotvy, smer Bergen. Večer o 19tej máme dohodnuté nocovanie u Couchsurferov, dovtedy si vymýšľame nejaký túlavý program centrom. Po obednom spánku parkujeme na odstavisku karavanov a využívame blízku električku. Všetci okrem Rasťa to berú s nadhľadom…on je zatiaľ rozčapený na zemi. Stále lepšie, ako ho nechať v karavane, kde by bol v oveľa väčšom strese a semtam by si aj pozavýjal.

V daždi a nedaždi si robíme prechádzku centrom, tentokrát po starých obývaných štvrtiach a druhom brehu oproti včerajšej návšteve. Nechýba samozrejme ihrisko niekde na kopci.

O 19:00 prichádzame, ako je dohodnuté, k našim Couchsurferkám. Je to malá nórska rodinka, 2 maminy, 2 dievčatká a havko. Bývajú hneď pri jazere, z fotiek to vyzeralo, že budú mať dostatočne veľký pozemok na zaparkovanie našej šKatuľky. Omyl 🤣 …domček majú fakt hneď nad jazerom, ale vedľa ide hneď hlavná cesta. Takže je úplne vkliesnený medzi skalu, cestu a kúsok rovinky, kde mali vyrobené 2 parkovacie miesta, skôr pre menšie osobné autá. Ale to by sme neboli my, keby sme sa tam nejak nenapchali. Síce za cenu, že sme im totálne vyblokovali ich auto, ale to poriešime inokedy. (ich auto je modré, na fotke naľavo za kríkmi). Našťastie ho ďalší deň až tak nepotrebovali, len večer sme rozvážali deti na krúžky my 😁

Katulienka je v tomto domčeku ako v siedmom nebi, dievčatá sa s ňou stále hrali a ukazovali jej postupne svoje kráľovstvá s kopami plyšákov alebo lega. V poslednej dobe sa rada hrá kadejaké hry, a tak mohla konečne komandovať veselo aj niekoho iného 😀

Deň 102 (1.9.) Doobeda lialo a predstava dostať karavan z tej skulinky nebol veľmi lákavý, zostali sme sa teda povaľovať „doma“. Nechali nám odomknuté, tak sme si pekne bačovali v ich domčeku, a Katulienka mala prístup ku kope lega a hračkám dievčat. Najobľúbenejšie boli 2 psíky na paličke, ktoré tlačila pred sebou. Na obed sme sa išli povoziť, aby Katka zaspala 😀 Ako poďakovanie sme pre všetkých navarili na večeru nachos, spolu sme sa navečerali, pokecali a potom sme šli do sauny a horúceho bazénika. Ja najskôr za neustálej kontroly havkov do ľadového jazera, potom do sauny a tak dookola. Kto by odolal takejto lákavej ponuke 🙂

Deň 103 (2.9.) Ráno sme mali poriadnu maturitu, ako odísť. šKatuľka bola zakliesnená v jame a ešte aj v úzkom priestore. Za auto sa zapriahnuť nedala a keď sme ju chceli z jamy vytlačiť, vpodstate sme s ňou do kopca ani nepohli. Jedna tona je jedna tona 🤷‍♀️. Ešte, že som mal viacero záložných plánov – a vyšiel hneď ten prvý – vytiahli sme novučičkú gurtňu a po 20cm gurtňovali karavan von z našej kóje. Potom sme ju tou istou gurtňou zapriahli za auto, Katka pomaly ťahala a ja som vyrovnával karavan, aby sme do ničoho nenarazili. Zvládli sme to celkom dobre, schytal to iba zadný spodný plastový roh karavanu, ktorému sa trochu neuhla skala 😁.

Od báb sme plánovali už odísť na východ. Lenže sme si tak nejak (našťastie) spomenuli, že ešte musíme kúpiť plyn! A kde inde ako v najbližšom veľkom meste – Bergene 😀 Takže pekne naspäť…a keďže sme už boli v Bergene, tak šup do Ikei po tretie – tentokrát na obed a pre zmenu pohrať sa 🤪Tak končíme naše mestské putovanie a vydávame sa posledný krát do hôr…