1. Nápad, ktorý prerástol do reality

Ako som spomenul a opísal v prvom našom blogu po návrate do sveta dlhodobého cestovania, proces rozhodovania trval veľmi dlhú dobu. Odkedy sa koncom novembra 2022 narodila Katulienka, matematicky sme tak nejak vedeli o mojej potenciálnej otcovskej dovolenke, na ktorú by som šiel v máji 2025. Odvtedy sme začali zdĺhavý myšlienkový proces prvotného roadtripu Európou, hlavne časťami, ktoré až tak nepoznáme (nepoznáme ju skoro celú :D). Takže na papieri boli krajiny Východu ako Rumunsko s Bulharskom, Balkán, takisto Francúzske malebné mestečká nasledované Španielskom a Portugalskom a určite sme sa opäť chceli pozrieť aj na sever.

Niekedy na jar minulého roka (2024) Katka začala taktizovať, ako ostať doma naraz pri mojej otcovskej a dopátrala sa k tomu, že ak ja nastúpim na otcovskú dovolenku (28 týždňov) a ona sa zároveň oficiálnou žiadosťou zriekne príspevku na rodičovskú dovolenku (to je tá časť po materskej dovolenke, kde dostávate už len rodičovský príspevok), stále bude môcť ostať na rodičovskej dovolenke, akurát bez príspevku, a s nutnosťou platenia zdravotného poistenia. Týmto sme sa de facto utvrdili v tom, že do toho naozaj ideme a začíname naostro plánovať.

A tak sme začali tým, že v máji by sme šli na juh a postupne sa potom predrali v horúcejších mesiacoch na sever. Spolu sme si vytýčili približné varianty začiatočných trás – buď Rakúsko-Taliansko-Francúzsko-Španielsko-Portugalsko, alebo nejaké alpské obmeny cez Švajčiarsko. Celý tento variant sme následne definitívne zavrhli v lete – ceny kempov v daných krajinách boli privysoké, ale hlavne – to teplo!!! Ledva sme prežívali niektoré horúce dni u nás, na záhrade a v altánku na Sihoti v Trenčíne, nevedeli by sme si ani vo sne predstaviť byť niekde v rozžeravenom Španielsku alebo na nejakom talianskom kamennom námestí. Takže približne od leta sme vedeli, že ideme na sever a späť…a na aké iné miesto by sme mali smerovať, ak nie na nórske Lofoty, náš dlhoročný európsky cestovateľský sen 🙂

Takže čo sa týka destinácii, ostala nám už len jedna nezodpovedaná otázka, a síce kadiaľ sa tam vybrať – Pobaltím alebo Nemeckom. Pobaltie nás veľmi lákalo, nikdy sme neboli v žiadnej z pobaltských krajín a ani vo Fínsku. Tu nám pomohli k rozhodovaniu sa nevyspytateľnosť a rozpínavosť orkov z východu, a tak sme sa nakoniec vybrali na Lofoty suchozemskou trasou bez trajektov v smere Brno – Praha – Drážďany – Lipsko – Magdeburg – Hannover – Kodaň – Malmӧ – Jӧnkӧping – Štokholm – Lulea – Abisko.

2. Doprava

Spomenuté tiež v prvom blogu, skúsim tu lepšie opísať naše myšlienkové pochody 😊 Lietadlá sme zavrhli už v roku 2020, odkedy sme si adoptovali Rastíka. Bolo to naše vedomé rozhodnutie, je to plnohodnotný člen našej rodiny (jeho vlčej svorky) a cestuje odjakživa všade s nami a hlavne – strašne rád. Akonáhle kedykoľvek zistí, že sa len blížime k autu, okamžite je pri dverách a dožaduje sa vyskočenia do jeho autopelieška – aj keĎ, nie vždy sa mu podarí vyhrať…

Vlaky a autobusy sme zavrhli následne – momentálne považujeme za absolútne nezvládnuteľné pobaliť dieťa, psíka a nás dvoch na nejaké efektívnejšie dlhodobé cestovanie s neustálymi presunmi a baleniami/vybaľovaniami. A to sme ešte zavrhli v čase, keď nebola Katulienka odplienkovaná 😀

Hotely, letoviská, motely, airbnb a hostely prišli na rad ako ďalšie. Už na zopár víkendoch a chatovačkách sme si na malej všimli, že časté menenie domčeka (resp. miesta kde zaspáva) jej veľmi nevonia, a tak sme to rýchlo zavrhli s tým, že sa jej pokúsime vytvoriť niečo stále, konštantné, akurát to budeme vkuse vláčiť s nami – a tak nám ostali vo svojej podstate posledné možnosti: auto s nabaleným stanom, alebo auto s pevnejším stanom na streche, obytné auto neurčitej veľkosti alebo auto s ťahaným karavanom. Stanov máme až až, ale takmer každodenné skladanie a rozkladanie stanu, poprípade daždivé počasie dokážu psychicky zamávať aj s tými najpresvedčenejšími cestovateľmi (už sme v takých nevysušených stanoch spali na Zélande). Taktiež sme mali pocit, že by sme sa nepomestili a potrebovali minimálne za sebou ťahať prívesný vozík 😀 Autostan je asi tiež fajn spanie, aj keď by sme boli trošku potlačení. Každopádne veľmi nerieši problém s miestom a asi by sme opäť potrebovali za sebou ťahať ten vozík.

Takže sme sa rozhodovali medzi karavanom a ťahaným karavanom. Niečo ako VW California je síce mega štýlové, ale na naše účely malé a hlavne cez náš rozpočet…väčší klasický autokaravan sa zas pozdával Katke, mať jedno auto na všetko a takisto sa nám páčila aj lepšia manévrovateľnosť. Ďalšou výhodou je možnosť ísť vyššími rýchlosťami v niektorých krajinách ako pri súprave. Cenovo sú však takéto karavany veľmi vysoko a z jazdeniek sme z ich obrovských kilometrových nájazdov nemali až taký dobrý pocit…no a hlavne, doma už jedno doslova perfektné auto na ťahanie (hocičoho) karavanu máme!

3. Výber karavanu

Cez leto sme sa teda pevne rozhodli, že za každú cenu by sme si mali vyskúšať nejaké karavany aspoň na predĺžené víkendy. Najskôr sme na internete prebrázdili všetkých známych a požičovne od Hradišťa po Prievidzu a od Žiliny po Piešťany, aby sme si koncom augusta konečne jeden požičali, a tak sme využili prvé sviatky a voľná na karavanovú turistiku. Z neďalekých Veľkých  Bieroviec sme si cez bazoš zohnali karavan Weinsberg CaraCito 450 FU.

Akože keď som si poň prvýkrát šiel, zapol ho za auto a po cca desiatich kilometroch prišiel domov, nebol som si vôbec istý, či sme spravili dobre…vpodstate sa iba takmer na milimeter vošiel na dvor, nemal som k nemu prídavné zrkadlá (podľa majiteľa sa na takéto „malé“ karavany ani nedávajú) a mal som pocit, že sa auto s ním absolútne trápi. A prvotný pocit bol, že je to absolútne hovädo obrovské. Maximálna nosnosť bola 1100 kg, karavan mal klímu, miesto pre 4 osoby – jednu manželskú posteľ, druhú manželskú rozkladaciu, veľkú markízu a fungoval iba po zapnutí kábla do elektrickej siete. Takže žiadny plyn, čisto elektrika bez batérie a solárnych konektorov. Cena bola nasledovná – 3 posledné augustové dni sme platili 3×63€, za prvé dva septembrové 2×51€, 30€ jednorazový servisný poplatok a ešte 5€ x 5 dní prenájom stola a stoličiek. Záloha 700€. Takže celkom luxusná dovolenka 😀 350€ a to sme ešte neplatili za nasledujúce miesta…

Prvý deň sme sa vybrali do krásneho plne vybaveného kempu v Manínskej tiesňave s prírodným bazénom. Cesta bola pocitovo náročná a všade sa mi zdalo, že sme tak trochu priveľký. Našťastie sme vychytali dobré veľké miesto a začali si užívať prvý karavanový večer. Ďalšiu noc sme strávili v čarovnom kempe neďaleko ranča 13 v doline nad Nemšovou a pocitovo sa to len vylepšovalo, či už šoférsky alebo zvykom na daný typ cestovania. Súhlasila celá rodinka a my sme začínali pomalými krôčikmi objavovať veci, ktoré nám chýbali a aj tie, ktoré by nám vo výbave naopak nechýbali. Keďže sme to chceli otestovať čo najviac, presúvali sme sa aj ďalší deň a sami ostali v krásnom vinohrade nad obcou Kočín-Lančár. Plní dojmov a ľahší o ďalších cca 120€ (Manínska 30€ so všetkým, Nemšová 19€ + 3€ elektrika, 64€ za dve noci so všetkým vo vinohrade), sme sa vrátili v pondelok ráno domov, poupratovali náš dočasný domček a úspešne ho zaviezli naspäť. Pozitívne pocity z karavaningu prevládali aj po týždni, ktoré Katky strávili v nemocnici – malá mala žalúdočné problémy, doteraz nevieme z čoho, ale tušíme, že to bolo zrejme po vypití vody z karavanu – naše trpké ponaučenie…

Ďalšie požičanie sme si naplánovali o dva týždne neskôr a tentoraz boli špecifikácie už presnejšie – chceli sme si vyskúšať čo najmenší karavan, avšak so všetkými vecami, aké by sme očakávali aj v našej budúcej konfigurácii. To sa nám aj tak nepodarilo, tak sme trafili aspoň veľkosť – od bratislavského Huntry campu sme si požičali ich Carpento 360. Na prvý pohľad krásny, štýlový a kompaktný karavan, presne podľa nášho gusta. Cena bola nasledovná – požičanie karavanu za 60€/deň, poplatok za čistenie (psík) 50€ a vratná záloha 400€. Celkovo sme s karavanom strávili 4 noci (2 noci na bratislavských Vinohradoch v Huntry campe – cca 80€, na záhorskom ATC Rudava za asi 25€ a jednu noc na šamorínskom stellplatzi – 30€) a pocitovo bol perfektný – ideálna veľkosť a logické rozloženie, aerodynamika na jedničku a pre naše auto ako stvorený. Časom sme si však začali uvedomovať aj jeho nedostatky – priveľké rosenie okien, vnútorné steny boli polstrované a ráno okvapkané z okien, mal veľmi malý vonkajší batožinový priestor a neboli sme si celkom istý ani jeho pôvodom (je vyrábaný v Turecku).

A keďže už bola jeseň, pomaly sme sa začali obzerať po tom našom, budúcom domčeku. Bazoše sme nasali rýchlo a poznali naspamäť, stali sme sa členmi nespočetných facebookovských karavanistických stránok, a hľadali a hľadali…naše parametre boli – 4 miestny karavan, čo najmenšie rozmery a váha, vlastná kúpeľňa/WC…úložné priestory, cena, vek a pôvod hrali husle v druhom slede. Do finálneho výberu sa nám stále miešalo odskúšané Carpento 360, nemecký Tabbert T@b 400, poľský Niewiadow New Sport 4, turecký Ares 310, slovinská Adria Aviva 360DK a klasicky vyzerajúce Eriby. Jednu sme boli dokonca aj pozrieť v NMnV, ale bola pre nás do priťažká…Turkov sme postupne vyradili pre obavy z dlhoročnej udržateľnosti, do Poliaka by sme sa nevošli na posteľ, Nemci boli pridrahí…a tak sme sa nejak takto komplikovane dopracovali po týždňoch hľadania k našej Adrii. Na bazošoch nič, na Slovensku zastúpenie nemá, a tak Katka obvolala bratov Čechov a našu želanú špecifikáciu nám začali prepravovať z Brandýsa a pripravovať v Olomouci u Campers4U.

4. Výbava karavanu

Štandardne sú takéto skladové kusy vybavené celkom dobre – napr. tento už mal 80 litrovú obojstrannú chladničku Dometic na plyn, 230V aj 12V, dvojdielne vstupné dvere, moskytiéry, závesy, tmavé okná, strešné okno, roletky, sporák, drez, plynové kúrenie, 5 litrový elektrický bojler na 230V, 40 litrovú nádrž na čistú vodu alebo vankúšiky 😀 Takýto kúsok sa pohybuje v cenových reláciách najlacnejších nových áut, cca okolo 15 tisíc eur (s DPH). My sme ale potrebovali na našich cestách byť sebestačnejší a vybavenejší, a tak sme do karavanu dali ešte podorábať:

a. výkonnejšiu Li-Fe-Po batériu kapacity 150Ah značky Perfektium 

b. rozšírenie plynového kúrenie Truma o elektrické kúrenie UltraHead pri pripojení do 230V siete + rozfuk TrumaVent

c. vonkajšiu sprchu

d. pasívny stabilizátor ťažného AKS + zámok ťažného zariadenia

e. gas alarm s externým čidlom

f. solárny panel 175W

g. menič napätia, aby sme vedeli pripojiť „klasické“ 230V spotrebiče do zásuvky karavanu, keď nebudeme pripojení na el. sieť

h. neskôr po prehodnotení aj DualControl na automatické prepnutie z prázdnej na plnú plynovú fľašu cez externú firmu z Pezinka – Karavany PK (vrelo ich odporúčame)

Čo sme na druhej strane niekedy aj po dlhom prehodnocovaní dorobiť nedali –

a. markízu – na takúto veľkosť karavanu sa montuje iba mäkká „sáčková“  do kedrovej lišty

b. mover – zatiaľ sme ho nepotrebovali, plus je to veľmi veľká hmotnosť naviac

c. LPG – dotankovávanie nás lákalo, ale za tú cenu nespotrebujeme plyn po celú životnosť karavanu, takže kupujeme fľaše na 11 kg plynu, máme miesto na 2

d. hydraulické stabilizačné nohy – nemontuje sa na náš karavan, plus veľká hmotnosť

Po karavan som šiel s dedkom Jankom jedno hmlisté decembrové ráno (2.12.2025), a odkedy sme ho popresúvali a zaparkovali na našom minidvore, zrazu sa nám náš výlet zdal oveľa reálnejší 😀 Keď sme mohli, skúšali sme si tam zakúriť, učili sa ho ovládať, sedeli tam na popracovných kávičkách alebo sme sa tam chodili hrať s Katulienkou, ktorá mala samozrejme najradšej rebrík a poschodovú posteľ. Katka ho postupne začala vybavovať a ja som mal taký pocit, že až do mája nám každý deň prišli aspoň 4 balíky zo všetkých svetových strán. Postupne sme ho dovybavili hlavne o malý predstan, vyrovnávacie kliny a podložky, hrubé káble, elektrické koncovky, plynové adaptéry, obal ťažného, úložné systémy, sieťky, riady, organizéry, tyčky, vešiaky, mäkké zbaliteľné prístrešky, plachtu pred dvere, dvojschodík, lievik na dopĺňanie pitnej vody, stolík, stoličky, peliešok, boxy na jedlo, vak na topánky, koberce, batériový vysávač, plnohodnotný rýľ, malá sekera a tiež som si zo začiatku musel spraviť checklist na karavan – čo robiť a skontrolovať predtým ako sa pohneme. Zo začiatku sa mi ani raz nepodarilo odísť bez spravenia nejakej blbosti (brzdové lanko, noha s kolieskom, zapnutý plyn, otvorené okno,…), ako bonus hneď pri jazde z Olomouca sa mi uvoľnilo elektrické napájanie a takmer celé som ho za tú cestu zodral…

*doplnenie článku o plyne – po prvotných skúsenostiach by sme nabudúce vôbec neriešili plynové fľaše iných krajín = vyrazili by sme s dvoma klasickými slovenskými a dopĺňali ich na servisných plynových miestach, ktoré nájdete v každom väčšom meste, ako my napr.v Lipsku, Linnkopingu alebo Kirune. Všade mali adaptéry a redukcie na všetko možné.

k výbave samozrejme nesmie chýbať ani chémia do WC, prípravok na čistenie vodného systému, strieborná sieťka do nádrže na vodu (aby sa tam nevytvoril slizký film a následne nepomnožili baktérie), savo na dezinfekciu bandasiek na vodu, špeciálny WC papier do chemického WC…Ak by bol samozrejme záujem, spíšeme a pridáme linky, čo konkrétne sme vybrali. Takisto niekedy v strede nášho motania sa severom Európy by sme spomenuli, čo nám vo výbave momentálne chýba, poprípade čo máme naviac.

5. Príprava auta

Auto na ťahanie karavanu bola asi prvá vec, ktorú sme mali istú. Na čom som však musel popracovať, bolo všetko okolo preventívneho servisu a podopĺňania výbavy. Na našom roadtripe sme s Octaviou 3 Scout – zatiaľ veľmi spoľahlivý kombík z roku 2016, nájazd niečo okolo 138 tisíc km. Ideálnym na ťahanie je hlavne vďaka dvojlitrovému dieselovému motoru s manuálnou prevodovkou a kruťákom takmer 420 Nm. Celý rok sa na ňom robilo všetko možné – od štandardných výmen oleja, filtrov, brzdovej kvapaliny, doplnenie a kontrolu klimatizácie, spravenej geometrie, až po preventívnu výmenu rozvodov, vodnej pumpy, xenónových hlavných svetiel za LEDky, zadných kotúčov s doštičkami a ako čerešničku na torte dostal Scoutík aj nové veľké predné brzdy z Golfu R. A čo by som to bol za vývojára letných plášťov, keby sme nevyrazili aj s novučičkými pneumatikami 😀 Špecialitkou výbavy sú ešte vzduchové vankúše v zadných pružinách pre udržanie svetlej výšky pri ťahaní karavanu, s ktorými zatiaľ nie som veľmi spokojný, ale je možné, že mám ešte niekde medzery v ich správnom nastavení tlaku. Na aute sme dali dorábať aj ťažné zariadenie s 13 pólovou zásuvkou a kabelážou pre karavany. Tesne pred odjazdom sme v hlavnom systéme odblokovali Android auto a prikúpili aj prednú kameru a 550 litrovú truhlu na strechu (totálna obluda). Vo výbave máme naviac ešte sadu na opravu defektov, štartovacie káble a prídavné rozširovacie zrkadlá, ktoré sú v niektorých krajinách (našťastie) povinné.

Rastík je môj spolujazdec vpredu, má na to vlastný auto peliešok (4pets Caree transportbox s TUV Sud crashtestom) pripevnený bezpečnostným pásom a je v ňom na naše počudovanie už od začiatku veľmi spokojný. Myslel som, že bude celkom protestovať, keďže sa dovtedy vozil v otvorenom a keď sme išli po meste, vždy rád trčal z okna a kukal na všetky strany.

Katky sedia vzadu a malá riaditeľka má protismernú sedačku Axkid, uchytenú cez Isofix. Výber bol jednoduchý – je to jedna z najbezpečnejších sedačiek na trhu, nie iba podľa ADAC a OAMTC, ale aj podľa švédskeho Plus testu. Vzadu v aute máme ako bonus 230V zásuvku. Jediné, čo by som bral naviac je trojzónová klíma a vyhrievanie sedadiel vzadu. (jasné že okrem lepších sedačiek, alcantara volantu, čiernej stropnice alebo väčšieho turba :D) Väčšinou pri dlhších jazdách na mňa cez čelné sklo praží slnko a babám je vzadu zima.

6. Balenie malej Katky

Tu nám asi najviac pomohla sama Katulienka, ktorá sa začiatkom marca za 2 týždne takmer sama odplienkovala 😀 Mala vtedy asi 26 mesiacov, asi rok po tom, ako začala sama chodiť. Takže nám zrazu z výbavy odpadli veľké objemy plienok. So sebou máme klasický plastový šerblík a zhruba 3 sety hračiek – 1.kýblik s lopatkami, hrabličkami, metlou a malou loptou na von, 2.tašku najobľúbenejších rozprávkových a lepiacich knižiek, kresliaci kufrík a veľkú hrajúcu ovečku do auta, 3.doktorský kufrík, veľkú krabicu malého lega, zvieratká a panáčikov z lega Duplo a asi 4 plyšákov na hranie do karavanu. Okrem toho sme brali malý skladací kočár, Woom bicyklíkové odrážadlo s helmou a trojkolieskovú kolobežku z Decathlonu.

K objemnej výbave do truhly a najhoršie kusy, čo sa týka nemotornosti pribudli nosič Deuter a pohotovostná/cestovná sedačka na bicykel so sedením vpredu, ktorá sa dá pripevniť systémom popruhov, bez nutnosti šróbovania. Oblečenie pre Katku bola z môjho pohľadu absolútne najkomplexnejšia vec a neviem si predstaviť, ako by som ju zvládol ja. Je vpodstate dvojmo pripravená na celé spektrum od najhoršieho možného severského počasia až po najteplejšie Nórske počasie od začiatku meraní. S množstvom nám dosť pomohla orientácia na merino oblečenie, ktoré predlžuje hlavne jeho nositeľnosť. V tomto smere nám najviac v ústrety vyšli vo Froggywear, s ktorými máme už dobré skúsenosti a tak ich považujeme za našich dvorných obliekačov na tomto roadtripe.

7. Balenie Rastislava

Pre nášho trhača sme vzali zopár plyšových hračiek, 3 dečky, veľký pohodlný peliešok do karavanu, dva plnohodnotné postroje, imikinu a pršiplášť, rádiolokátor s prijímačom Dogtrace, košík na ňufák do MHDčiek, rybací olej do granúl, asi 4 vodítka rôznych dĺžok a použití, nejaké papučky keby mal zranené labky, golier, misky, klieštiky na kliešte, najnutnejšie lieky (trávenie, peroxid, betadine, odčervenie, elastický samodržiaci obväz).

Najviac starostí bolo asi s očkovaniami a jedlom. Očkovanie sme riešili s našimi ochotnými veterinármi v turnianskom Pelikáne tak, aby sme mali všetko potrebné zaočkované a zapísané v Rastíkovom pase. Na granule sme mali možnosť buď vliecť vrecia jeho značky Bodreeka so sebou, alebo nájsť preventívne také, aké dostaneme aj v Škandinávii…takže postupne prešiel na Acanu, ktorú kupujeme po ceste. Je to o dosť drahšie ale ušetrí nám to kopec miesta a váhy.

8. Naše balenie

My sme pobalení asi približne rovnako, ako keby sme cestovali do Kanady, alebo na Island – nepremokavé bundy a gate, pršiplášte, šiltovka, klobúk, okuliare, turistické topánky (Planika, Kayland), sandále, šľapky, tenisky (Altra Lone Peak)…merino mikiny a tričká máme overené a obľúbené z Froggywear. Asi nič extra, momentálne po začiatku cestovania máme pocit, že by nám toho určite stačilo aj menej.

9. Technika

Taktiež nič extra, nemať dieťa, asi by to bolo oveľa viac vyhrotené, najmä z mojej strany 😀 Okrem Nikonu Z6 s jedným širokáčom 17-35mm a klasickou 50tkou fotíme/točíme väčšinou telefónmi, zobrali sme si jeden notebook (DELL XPS 15) na písanie blogu, úpravu a zálohu fotografií, a to je asi tak všetko. Na dron bolo treba toľko papierovačiek, že som sa na to vykašľal asi po polhodine googlenia. Máme nejaké základné nástroje ako šrobováky a pod., ručný kompresor, baterky, svetlá, meteostanicu (dve – po tom, ako sme v CZ zabudli senzor a museli dokúpiť ďalšiu :D), olej s chladiacou kvapalinou a destilovanou vodou, a to je tak asi všetko…nie sme nakoniec výprava ako Marek Slobodník 😀

Veľmi špecifickou vecou je možno Remoska, ktorú sme kupovali výhradne pre karavan ako náhradu rúry s tým, že ju vpohode utiahne vstavaná batéria so solárom. Zatiaľ môžeme potvrdiť, že to je ok a bolo to dobré rozhodnutie. Čo sa kuchyne týka máme ešte štandardný toaster a ručný mixér, zatiaľ ich celkom využívame. Kvôli Katulienke sme pribalili aj fén na vlasy.

10. Aplikácie

Dennodenný tracking pre rodičov rieši Katka cez Polarsteps – zaznamenáva každy krok/zastávku na trase s krátkymi popismi a možnosťou pridania fotiek. Na prehľad výdavkov používame appku TravelMoney. Minuté palivo, tankovania, skutočnú priemernú spotrebu alebo kilometre mám v aplikácii Fuelio.

Na vyhľadávanie kempov, prírodných miest, odpočívadiel, ihrísk, servisných miest alebo stellplatzov sa nám najviac osvedčila appka Park4night (v CZ/SK aj BezKempu). Vpodstate ju používame každý deň a zatiaľ robíme iba nutné minimum rezervácii. A napokon neviem, čo by sme robili bez Waze – jednoznačne najlepšia aplikácia na navigovanie a aktuálny prehľad pred nami pri jazde autom…keď musím niekedy nútene použiť google maps ako navigáciu, celkom to bolí…

11. Ostatné

Sem by som asi zaradil lekárničku…teda, lekárničku – za všetko hovorí príhoda zo stretka, ktoré robí Katka so svojimi spolubývajúcimi z výšky raz ročne. Všetko doktorky/zubárky! Keď sa balia a náhodou zabudnú nejaký liek, len mávnu rukou a povedia si, „veď ide aj Katka“ 😀 Keď som balil veci do auta, na stole boli dve športové tašky – pýtam sa, toto je čo? Katka: „Lieky“ Ja: „A tá menšia?“ Katka: „To sú lieky pre Katku“ Takže tak, pohodička…

Taktiež objavila pracie pásiky, takže nemusíme so sebou vliecť 2l pracieho gélu, namiesto toho máme 30 tenkých papierikov. Vykompenzovala to ale 1l fľaša s prípravkom na pranie merina.

Dali sme si taktiež spraviť všetci nové pasy, povybavovali aj nové občianske, zaregistrovali sa na elektronickú schránku a zobrali so sebou čítačku občianskych (medzičasom začala fungovať aj appka, ale tomu sa nedá veriť). Na pošte sme si vybavili splnomocnenia na preberanie pošty, plus sme poriešili generálne splnomocnenia, keby čosi. Katka zohnala aj transpondér na platenie mýta v Škandinávii, takže sme na mýtniciach ešte nestáli a ešte sme aj ušetrili.

Čo sa týka otcovskej dovolenky skríženej s Katkou na rodičovskom bez príspevku – asi štandard, u mňa v práci bolo potrebné minimálne mesiac vopred doručiť oznámenie o nástupe na otcovskú dovolenku (spolu so šéfinkom sme to riešili už nejaký ten rok/dva), pred odchodom vyplniť tlačivo pre Sociálnu poisťovňu a dať ho potvrdiť na mzdovom, zaniesť na sociálnu poisťovňu v okrese zamestnávateľa. A potom už len čakať na vyjadrenie – prišlo zhruba o 3 týždne. Katka musela zároveň písomne požiadať na ÚPSVARe o zrušenie poberania rodičovského príspevku.

12. Čo nám chýba

Zabudli sme ďalekohľad, ako vždy…sem-tam by sa veru hodil. Čo sa karavanu týka, hodil by sa ventilátor v strešnom okne, odvetrávanie WC nádržky (SOG), ohrev teplej vody na plyn, úplné zatemnenie roletkami + roletky, ktoré sa dajú zastaviť v hociakej polohe. Tiež sieťka vo dverách až po zem, jeden centrálny horák namiesto dvoch krajných (aby sme mohli rovnomerne zahriať väčšiu panvicu), termostat na teplotu namiesto manuálneho ohrievania (ktoré je nepraktické hlavne v noci), pevné poličky v skrini namiesto látkových. O cúvacej kamere zatiaľ povedať nemôžem, že by mi nejak extra chýbala…zatiaľ používam klasický senzor – vystupujúcu manželínu pri zložitejších situáciach.

O čom sme netušili a čo sme zistili až po dlhšom užívaní karavanu:

1. absolútne komplikované čistenie vody a celej vodnej inštalácie. Vyriešili sme to tak, že vodu z karavanu používame iba na splachovanie a umývanie. Vodu na varenie máme v dvoch 5l bandaskách. A vodu na pitie si kupujeme fľaškovú.

2.karavan je veľmi jednoduché preťažiť – to si poviete, veď to je len jedna markíza, len mover, len voda,…v konečnom dôsledku cestujeme úplne na limite a veľa vecí je presunutých do auta.

3.s vnútorným priestorom sa už veľmi hýbať nedá, preto je asi vo svete toľko verzií karavanov 😀 napríklad sme chceli odmontovať vrchnú posteľ z poschodovej, ale je to súčasťou pevnostnej štruktúry karavanu a výrobca nám to nedoporučil.

Záver

Snažili sme sa tu zhrnúť všetko dôležité, na čo sme si pospomínali. Ak by ste mali hocijaké otázky alebo boli zvedaví na konkrétny detail, kľudne nám napíšte alebo rovno nechajte komentár, radi odpovieme 😊