Zbalený presne podľa inštrukcií leteckých spoločností sme sa ráno v utorok 4.augusta vybrali za sprievodu našich tatinov na vlakovú stanicu v Trenčíne, kde sa začala naša spanilá jazda svetom.

Po rýchlej zastávke v dobovej jedálni na autobusovej stanici v BA sme sa nalodili na bus smer hlavné mesto Maďarska. Nasledovalo motanie sa metrom a tropickým teplom až k ubytku, kde sme mali v pláne oddych po nociach strávených balením a plánovaním.

Po dlhej poobednej sieste sme sa vybrali pomotať sa hlavnými atrakciami starej časti mesta, ktorá nás oboch veľmi prekvapila svojim čulým životom a super atmosférou aj v neskorších hodinách alebo aj veľmi svojským metrom (plechová škatuľa) a stále aktívnymi Ikarusmi.

V skorú rannú hodinu sme sa už predierali smerom na letisko a následne leteli smer Oslo, kde sme po Katkinom rýchlonabíjaní veškerej elektroniky (Katkina vsuvka: …a môžem ja za to že som zistila že mám skoro vybitého Kindla???) konečne sadli na palubu novučičkého Boeingu 787 Dreamliner.

Let bol super (aj super nekonečný), jedlo bolo chutné a presne ako vo filmoch (!!!), výber filmov celkom ušiel…leteli sme ponad človekom nepošliapané fjordy Grónska, nudný a nekonečný Hudsonov záliv, biele pláne Salt Lake až do slnečného mesta snov Los Angeles.

Ihneď po prílete a vystúpení z lietadla nás prekvapilo veľa vecí:

1.super milý pán policajt na vízach, ktorý za pár sekúnd od nás pozisťoval všetko a ešte nám aj stihol zaželať pekný výlet
2.nekonečný chaos pri hľadaní toho správneho autobusu (načo by boli značené zastávky)
3.LA je nepredstaviteľne mega obrovské, všetko preklimatizované, okrem nás žiadni chodci, každý sa prepravuje veľkými autami všade a vždy aaaaaaaaaa…jednoducho najväčší kultúrny šok v mojej doposiaľ krátkej cestovateľskej histórii…(Katka takmer bez šoku, pozn.red. :D)

Noc sme strávili v malom domčeku neďaleko letiska vo štvrti El Segundo. Čuduj sa svetu, domy sa tu nezamykajú (4.). Ďalšie ráno bolo našim cieľom nasať aspoň trošku z atmosféry miestnych pláží – Manhattan beach, po ktorej sme sa mohli opäť presunúť na letisko LAX, z ktorého sme mali plánovaný odlet smer Glacier Park Int. Airport v Montane, takmer na hraniciach s Kanadou.

To sme ešte netušili, že sa nám pokazí lietadlo, miesto neho prídu dve náhradné, s ktorými ale nebude mať kto letieť…čiže let bude presunutý na ráno. Tak sme chtiac nechtiac strávili jednu noc v LA naviac, čo nám ale nevadilo, keďže sme zostali v peknom hoteli hradenom aerolinkami a mali sme tak aspoň čas sa trochu prestaviť na 8 hodinový časový posun.

Nasledujúce ráno sme už sedeli v staručkom rachotivom lietadle smer Montana, kde sme po pár hodinách (zhruba 87 hodín od odchodu z Drietomy/Hámrov) a krásnom výhľade na národný park Glacier konečne dorazili.

Tento týždeň nás dúfam bude očakávať na návšteve spomínaný park a zákutia the „Big Sky Country“…