V auguste to boli presne dva roky, čo sme sa vydali na našu bláznivú cestu národnými parkami pravého divokého západu USA, tichomorskými plážami na Havaji, eukalyptovými horami neďaleko Sydney a novozélandskou rozprávkou. Po troche nostalgie, ktorú pravidelne, aj nepravidelne zažívame náhodnými klikmi na náš blog, sme sa tento rok (aj vďaka tomu) namiesto surového a vetrom ošľahaného Islandu, ktorý bol a stále je nejakou našou ďalšou (vysnívanou) destináciou, rozhodli objaviť aj trochu z východného pobrežia Spojených štátov. Takže sme opäť pobalili kufre (tentokrát menšie a ľahšie), nabili baterky do foťákov a vyrazili na úmornú cestu za oceán.

Tento NYC (New York City) blog vzniká z viacerých dôvodov  –  1) už blogy predtým nám veľmi dobre poslúžili a stále slúžia ako cestovateľský denník, čím by som do toho možno chcel povzbudiť aj ďalších nádejných „zapisovačov“ 2)  možno niekomu pomôže nejaký náš tip/trik, ktorých sa tu posnažím dať toľko, na koľko si spomenieme.  3)  konečne budem môcť rodine a známym na jednom mieste ukázať foto z NYC 😀  Štvrtý dôvod je kvázitajný, nech to nezakríknem – chcel by som sa trochu rozpísať a rozcvičiť pred budúcoročnou Britskou Kolumbiou/Albertou 😉

Náš malý výlet do NYC a jeho širšieho okolia sme si napokon rozložili na necelých 13 dní na prelome augusta a septembra tak, aby sme minuli čo najmenej dovolenky a využili čo najviac sviatkov a víkendov- na 13 dní túlania sa sme ich napokon potrebovali len 7 🙂 Pomerne dlhá cesta sa začala už v stredu 23.augusta poobede, kedy sme po práci aj spolu s kuframi a ruksakmi sadli do vlaku smer TN-BA, a neskôr BA-Budapešť. Iba pre info, spiatočný lístok do Pešti platný mesiac od zakúpenia = 17,50€/osoba 😉 Tam sme sa na noc uložili neďaleko letiska (Airbnb) a ráno po povinnej kávičke pokračovali po zdĺhavej osi Budapešť – Brusel – JFK.

O letisku Johna Fitzgeralda Kennedyho som už počul veľakrát, s 58 miliónmi pasažierov je to napríklad 16te najväčšie letisko sveta. Na mape a aj z počutia by malo vyzerať monumentálne a vyspelo, ako by sa na tak slávne mesto patrilo… zdanie však môže klamať a my sme po nejakej hodinke chaosu na úplne preplnenej vstupnej hraničnej kontrole boli radi, že sa už konečne hýbeme tým správnym smerom.

Ako vidíte aj na obrázku, vzdušnou čiarou je to z JFK, ktoré leží v mestskej štvrti Queens, na downtown Manhattan asi 20 kilometrov. Absolvovať sa to dá taxislužbou / UBER-om, ktoré (iba) začínajú na 80$. My sme zvolili klasickú low-cost turistickú prepravu – priamo z terminálu k metru nás odviezol AirTrain (zelená trasa), letiskový vláčik a potom sme sa trmácali pravým newyorským metrom na dolný Manhattan (modrá trasa). Na tejto trase je dohromady 22 zastávok a cesta trvá asi hodinu a štvrť 😀 Spolu s našimi METRO kartami, ktoré budeme ďalší celý týždeň využívať po celom NYC nás to celé vyšlo na 75$/dokopy. Ak by chcel niekto ušetriť ešte viac, rovnaká jednosmerná cesta bez týždenného lístka by vyšla na 8$…na ďalšie objavovanie (iba) širšieho centra, bez komfortu presunu metrom na dlhšie vzdialenosti, by to vedel absolvovať asi iba ultramaratónec alebo triatlonista 😀

Naše úplne prvé turistické potulky sme začali po vystúpení na stanici Fulton Street, na už spomínanom „downtown“. Toto pomenovanie (doslovný preklad „dolné mesto“) vzniklo práve tu v 19tom storočí označovaním pôvodného „starého“ mesta ako dolného, keďže sa nachádzame na najjužnejšom cípe Manhattnu a odtiaľto sa mesto a rezidencie rozrastali už len smerom na sever, proti prúdu rieky – hore. V preklade z americkej angličtiny to neznamená nič iné ako centrum mesta. V tomto prípade je to hlavne sídlo obchodu, finančných búrz, mestských a vládnych inštitúcií.

U nás, a vlastne po celom meste je zrejme najznámejšie vďaka tomu, že sa tu nachádzalo pôvodné Svetové obchodné centrum (World trade centre = WTC), na ktorého troskách vyrástlo nové WTC s Vežou slobody a ultramoderným centrálnym transportným uzlom mesta ukrytým v útrobách futuristického nákupného centra Oculus.

Popritom všetkom zhone, svetlách, stavbách (WTC stále nie je ako komplex úplne dokončené), úvodného šoku z New Yorku a tých výšok, ma osobne pôvodné miesto „dvojičiek“ dokázalo neskutočne prekvapiť a fascinovať. Presne na tých istých miestach pôvodných dvoch veží (ground zero) sa nachádzajú 21 metrov hlboké diery s vodopádmi v tvare štvorca, každá s rozlohou 4000 metrov štvorcových. Po ich okrajoch je nainštalovaných 72 bronzových platní s menami 2983 obetí útokov z 11.septembra a na WTC aj z roku 1993. Okolo nich sa na rozlohe 24 tisíc metrov štvorcových rozprestiera les bielych dubov a amerických eukalyptov, ktoré o pár rokov dosiahnu výšku zhruba 20 metrov. Na mieste sa nachádza aj tematické múzeum s rôznymi artefaktami pôvodných budov, ale aj telesné pozostatky neidentifikovateľných 1115 obetí. Vskutku nezabudnuteľné miesto.

Keďže sme toho za posledný 30 hodinový deň (-6 hodinový posun na východnom pobreží USA) stihli prejsť neúrekom, rozhodli sme sa to pomaly zabaliť a vytrpieť poslednú, asi hodinu trvajúchu cestu tackajúcim sa metrom smerom na sever (červená trasa na obrázku vyššie), do jednej z posledných nebezpečnejších štvrtí – Bronxu. Áno, aj takouto kombináciou vzdialenejšieho ubytovania + couchsurfingu sa dá celkom slušne ušetriť na nákladoch. Zo začiatku to bol dosť šok hlavne v metre, alebo po vystúpení z neho, ale nakoniec sa to ukázalo ako jedna z najlepších možností ako spoznať celé veľkomesto so všetkými jeho príchuťami.

Katkin a Jankov tip na úvod:

Tu by som chcel zaviesť takú malú novinku a tradíciu, ktorou by sme chceli pomôcť  všetkým, ktorý sa nás pýtajú na nejaké malinké tipy o cestovaní. Aj keď nie sme profíci, niekomu sa to možno v budúcnosti zíde a takto si na to možno aj spomenie. Takže, začneme pekne postupne – tým, že si takéto výlety financujeme sami, tak sa snažíme ušetriť hneď od začiatku všade tam, kde sa dá. Preto sme si spiatočné letenky na 24.augusta kupovali už 25.februára. To, že ich kolísajúce ceny, všemožné miesta odletu a príletu, šialené dátumy a všetky batožinové podmienky Katka pomaly obkukávala už počas Vianoc, zrejme nemusím ani spomenúť. Ak by sa to niekomu zišlo, alebo zrejme zíde, nanešťastie to nie je také jednoduché – treba sledovať tak všeobecné vyhľadávače leteniek, ako aj jednotlivé stránky dopravcov do želanej destinácie, a to doslova denno-denne, pretože ceny sa väčšinou hýbu celkom nepredpovedateľne. Aj pre menej jazykovo zdatných sa vpohode nájdu celkom jednoduché a intuitívne stránky ako napr. skyscanner.cz, letenky.sk, pelikan.sk alebo ckm.sk. Čo sa priamo letov do USA týka, Katka sledovala hlavne veľkých dopravcov ako united airlines, norwegian, austrian, turkishairlines, alebo aj belgickú nízkonákladovku brussels airlines, cez ktorú sme nakoniec leteli aj my. Toľko prvý tip, nabudúce sa hlásime už z pravých potuliek po bludisku zvanom Manhattan 🙂