Deň 1 (23.5.2025) – Ako to u nás už býva zvykom, na cestu sme vyrazili o čosi neskôr, ako sme mali v pláne. Aj keď nás naoko nič netlačilo, bolo určite dobré mať poruke jednu z najlepších pomôcok korporátov – deadline. Dlhé týždne to bol štvrtok 22.mája, a ako sa pomalými krôčikmi blížil, zistili sme, že budeme potrebovať o pár hodín naviac. A tak sme ešte postíhali nejaké to ihrisko, kuriérov a pošty, vkľude pobalili všetky hračky, káble, konektory, bandasky, topánky a v konečnom zúčtovaní niekde za Brnom zistili, že sme asi zabudli iba ďalekohľad…takže po mesiacoch príprav sme konečne vyrazili o cca 11:30 v piatok 23.mája 🙂

Prvé zastávka prišla asi o 5 minút – obed sme navarili za zlatovským Lidlom v sobotami overenom expres grile a následne mašírovali rozvoňaným autom na poslednú slovenskú zastávku – k babine Danke cestou cez Drietomu. Po rozlúčení sme si to už šinuli hore Hrozenkovskými zákrutami až nás tesne za Uherským Hradišťom odstavil príkaz od najmladšieho člena posádky – zaznelo ľútostivé „mamam“, a tak sme to zapichli vedľa prístavu v Kostelanoch nad Moravou. Po výdatnom spánku najmladšieho a najstaršieho výletníka (musel som sa obetovať, niekto predsa musel dávať pozor na dieťa) sme v dedinke našli aj ihrisko a reštiku na vytúžené „pikolko“ a kapučínko. Okolo šiestej sme už boli na brněnských vinohradech, zaparkovaný na parádnom stellplatzi. Keďže sme čudujsasvete nikdy neboli v Brne, rozhodli sme sa vyskúšať miestnu MHD a podľa rozkazov z kočára nájsť neexistujúcu detskú herničku niekde v centre.

Deň 2 (24.5.) – V sobotu to bolo podobné ako deň predtým – doobedné hranie sa na ihrisku s ďalšími kočovníkmi, v našom prípade malou Fínkou, pobalenie a nabalenie karavanu a hurá na cesty…keby sme sa po polhodinke nemuseli zastaviť na ďalší spánok hneď vedľa hučiaceho Masarykovho okruhu. Takže som sa opäť musel obetovať a strážiť spiace dieťatko!

Po zobudení a krátkej prechádzke, na ktorej sme malú Katku uviedli do sveta keškovania, sme sa konečne dostali na mýtmi a legendami opradenú Dé-jedničku, našli si svoj vzduch-rozrážajúci kamión a valili svetelnou rýchlosťou do humpoleckého kauflandu na menší nákup. Za lúčov teplého podvečerného slnka sme sa dotrmácali do zapadnutej viesky Kounice, kde zostávame na ďalšiu noc na krásnom statku cez aplikáciu BezKempu. Hneď po príjazde sme mali prvé škodové udalosti – ja som zlomil plastovú nožičku na jednej z podpier karavanu, našťastie nič vážne. Miestny hospodár po pohľade na našu EČV (ešpézetku) konštatoval, že „na Trnaváka aj tak dobré“…tak dík za pomoc. A Rastinko sa stihol vyválať v niečom fajnom „voňavom“. Tak sme aspoň prvýkrát mohli otestovať našu exteriérovú sprchu.

Na vedľajšom zámku je veľká veselica spojená s dňom oslíkov a krstom čerstvého novorodeniatka (oslíka). V parádnej stodole, ktorá prebieha rekonštrukciou znela revivalová kapela Michala Tučného a všade boli atrakcie pre deti – hľadanie pokladov v piesku, skákacie hrady alebo chytanie v romantickom rybníku – ako v českej rozprávke.

Deň 3 (25.5.) – V nedeľné ráno sme sa vydali na výpravu preskúmať miestny statok – chovajú tu husi, sliepky, zajace, ošípané, kozy, kravy s teliatkami a asi kilometer dolu lesmi aj kone. Pre malú Katulienku ako zoo 😊 Pre tatinka, čo si nezobral nosič na deti ale dieťa na plecia, ako pochod s plnou poľnou. Výlet aj tak vyšiel na jedničku, keďže sa nám podarilo unaviť dieťa na spánok ešte predtým, ako sa pohol karavan. Obed sme teda trávili pekne spolu a ja som prvýkrát nestrážil spiacu princeznú, ale pustil sa do písania tohto príspevku…

Na cesty sme sa vydali niečo po tretej, a s pomocou wazu a celým Brnom, rútiacim sa na pracovný týždeň do Prahy, nás to viedlo viac mimo diaľnicu a tak sme aspoň mohli spoznať tunajšie názvoslovie čarovných dedín s rybníkmi – Pertoltice, Mužtopije, Chocerady alebo Přišimasy. Asi po polhodine jazdy sme prišli na to, že sme pod kolesami karavanu v tráve zabudli prvú vec – senzor meteostanice ☹ Cieľ bol aj tak teraz daný celkom jasne – dlho sľúbená detská hernička, samozrejme s kaviarňou a fajnovými zákuskami neďaleko hlavného mesta v Úvaloch. Tam sme aj prvýkrát tankovali, pretože plne naložený skautík (plne myslím na prasknutie = cez 2,5 tony) si momentálne pýta papať v priemere 7,9l/100km.

Po parádnom občerstvení sme vyšli do poriadneho dažďa, takže sme sa už len chceli dostať niekam za Prahu poblíž DéVosm/ledžendárnej É-padesátpět. Na pomoc prišla opäť fajnová appka BezKempu a ďalšiu noc teda strávime zadarminko niekde v lesoch pri dedinke Černouček. Ťukajúci dážď nás uspal takmer hneď, ako sme sa dali do pyžám.

Deň 4 (26.5.) – Ráno nás už vítalo slniečko, ale predpoveď aj tak hlási obedný dážď – a tak padá rozhodnutie premotať sa niekde do Ústí nad Labem do ďalšej herničky. Čo sme nečakali bolo, že si to malá Katka tesne pred príchodom rozmyslí, a padne príkaz „mamam“. Takže kotvíme pri Ústeckom Kauflande a vymýšľame obed – hotovú hostinu nám spraví maminka, pokým sa my s malou túlame detskými ihriskami. Po jednom z mojich najobľúbenejších jedál (nachos) si to ¾ výpravy spokojne odfukujú do tretej poobede. Fajnová otcovská 😀

Po tomto mini šlofíku sme samozrejme stihli herničku, kam sme sa mali dostať už pred obedom. No a potom sme sa ani nenazdali, znovu sme sedeli v aute a míňali posledné kilometre v Česku 😊 Nasledujúca zastávka – zelené Drážďany a začiatok cesty nekonečnými nemeckými rovinami!