Tak konečne sa naši tatinovia dočkali vytúženého Las Vegas 😀 Ako tak postupne triedim fotky a píšem si taký menší zoznam, lepšie povedané osnovu našich zážitkov, aby som nedajbože niečo nevynechal, začínam sa celkom obávať o dĺžku tohto príspevku 😀 Celkovo mám poznačených 30 bodov, čo normálne znamená 30 odstavcov a 80 fotiek…tak ak teda nemáte nič lepšieho na práci, prajeme Vám všetkým s Katkou príjemné čítanie 🙂

Príchod do mesta sa veľmi podobal tomu do Salt Lake City, s tým rozdielom, že teraz nám našťastie nepršalo…to a trocha viac skúseností z amerických ciest (5000 km máme už za sebou!) uberá aspoň trochu hrôzy z preplnenej niekoľkoprúdovej diaľnice krížom pretínajúcej mesto. Ale aspoň výhľad na panorámu mrakodrapov na Stripe sme mali fajn…aj počasie bolo na záver septembra (29.9.) celkom fajn, 42°C v tieni 😀

Niekde po rýchlom odjazde z Hoover Dam sme sa po nenájdení žiadneho couchsurfera, ktorý by nás prichýlil rozhodli, že mladí a vo Vegas sme len raz, tak budeme bývať rovno na slávnom Stripe. Na nete sme našli nejaké zľavy a akcie, spočítali koľko by nás vyšlo vstupné na dané atrakcie v cene hotela a vyšlo nám, že na tri noci nás namiesto couchsurfera prichýli hotel Stratosphere!

Takéto ubytovanie malo veľa iných výhod – parkovanie zadarmo, autobusy chodili priamo spred hotela na hlavnej trase po Stripe, bazén, kasína, obchody boli na prízemí a to najlepšie, vstup na najvyššiu televíznu vežu v U.S. a zároveň najvyššiu budovu v Las Vegas sme mali zadarmo! (20$ na osobu za 1 vstup = ušetrených 120$)

Keďže sme za sebou mali celkom dlhý deň (Grand Canyon – Route 66 – Hoover Dam), po vybalení sa na izbe a pozretí všetkého v jej okolí sme sa nezmohli v ten večer na nič viac ako na objavovanie všetkého pre nás nového, čo nám hotel ponúka – veža a kasína.

Kasíno sme v ten večer veru moc nevstrebali – stovky ľudí so svojimi kreditkami na šnúrkach strčenými do kadeakých farbami blikajúcich a všetkými zvukmi hrajúcich automatov, klikajúcimi na jedno a to isté tlačidlo stále dookola niekoľko hodín v studenom nepríjemne vyklimatizovanom kasíne bolo v tento večer nad naše schopnosti vnímateľnosti, zvedavosi a už spomínanej vstrebateľnosti.

Tak nám ostala druhá možnosť – vystáť rad ľudí čakajúcich na vyhliadku z veže Stratosphere a zviesť sa výťahom na 107 poschodie. Dielo skazy bolo dokonané v momente ako som vo výťahu zistil, že vo foťáku nemám baterku (ktorá sa hravo nabíjala na izbe). Čo už, veď prídeme opäť…ako bonus, výhľad nám kazili mreže, ktorými bola obkolesená celá vyhliadka.

Aj tak to bol ale zážitok! Vidieť poprvýkrát v živote z takej výšky také obrovské vysvietené mesto bolo teda niečo. A takisto aj sledovať ľudí na jednej zo štyroch adrenalínových lákadlách tohto hotela – veď prečo nepadnúť voľným pádom istený len jedným lanom doslova až dolu na chodník…alebo Vás vystrelia na televíznu anténu zrýchlením ako v stíhačke…alebo sa môžte točiť na kolotoči len tak, 300 metrov nad zemou…evidentne nič pre nás dvoch 😀 Za všetko hovoril nápis pri výťahoch…

Konečne na izbe sme sa rozhodli pre plány na ďalší deň (streda 30.9.) – ráno sa autobusom zvezieme z konca (náš hotel) južne smerom na začiatok Stripu (6,5 km) a pomotáme sa pešo smerom nazad. No, a ešte by som mal vysvetliť, čo to ten Strip vlastne je…The Strip je časťou južného bulváru Las Vegas v dĺžke približne 7 kilometrov južne od hraníc mesta Las Vegas, samozrejme z historického hľadiska, kedy niektoré kasína mohli byť len mimo mesta…celkom paradox, že najznámejšia časť Las Vegas vlastne v Las Vegas ani nie je 😀 Aby som to dokončil, nachádzajú sa na ňom jedny z najväčších kasín a hotelových rezortov na svete (je tu 15 z 25 najväčších hotelov sveta podľa počtu izieb). Je taktiež známy svojou dramatickou architektúrou a konštantne sa meniacou siluetou mrakodrapov…na Strip môžte ísť viac krát za život a zakaždým bude iný – teraz sa tam napríklad budujú dva megalomanské rezorty a jedna hokejová aréna.

Skoro ráno sme teda sadli na jeden z doubledeckerov a odštartovali doposiaľ najdlhší deň na našich cestách svetom. Jedinou nevýhodou takého autobusu je veľa ľudí (my sme našťastie nastúpili hneď na začiatku) a hlavne nekonečná cesta na druhý koniec stripu spôsobená dlhými zastaveniami, hustou premávkou a desiatkami semafórov (7km za rekordných 45 minút).

Po nekonečnej ceste sme konečne vystúpili na slávnom bulváre rovno pred kasínom Luxor, ktorý je ako všetko ostatné veľmi ľahko rozpoznateľné – obrovská sklenená čierna pyramída, megasfinga a vysoký obelisk z bieleho kameňa zohavený nápisom LUXOR. To je asi tak všetko, čo k tomuto kasínu napíšeme, pretože dnu sme ani nešli – hrad bol lákavejší 😀

Hneď vedľa (to nie ako u nás „hneď vedľa“, to je tu niekoľko stoviek metrov ďalej) Luxoru nás dnu aj s prispením neskutočného tepla zlákalo kasíno Excalibur – obrovský hrad v štýle Disney. Klikači s kreditkami v hracích automatoch nás ešte stále neohúrili, ale nejaký čas sme strávili pri hracích stoloch – kocky, ruleta, black jack, poker, to bola iná káva…sledovať všetkých tých ľudí, ktorých sme po chvíľke mohli veľmi ľahko zatriediť do dvoch skupín – nervózni gambleri alebo ľudia, čo sa prišli zabaviť…fotiť sme tam však nemohli, tak sa pokochajte aspoň tým fake hradom, ktorý mal ešte aj zastávku metra v tvare malého hradu 😀

Pokochať sa tu kľudne môžte aj fake New Yorkom, samozrejme so Sochou sloboby, Chrysler alebo Empire State Building, veď prečo nie…veľkolepé kasíno New York-New York:

Na stripe sa okrem kasín a hotelov nachádzajú aj pre nás veľmi zvláštne obchodíky. Napríklad taký štvorposchodový obchod cukríkov M&M…nebyť originálneho auta NASCAR tak idem po prvom poschodí preč 😀

Hneď vedľa veľmi podobný obchod spoločnosti Coca Cola…a vnútri všetko s logami týchto značiek – od samotných cukríkov a nápojov až po módnu kolekciu Coca Cola…podľa mňa celkom dobrý marketingový ťah, keďže reklamu im spravíte už len tým, že tam vojdete…predstavte si u nás taký 4poschodový obchod Kofola alebo Horalky, kde si okrem Horaliek budete môcť kúpiť tričko, sandále alebo plyšákov s motívom Horaliek…Vegas je crazy trh pre hociakú hovadinu 😀

Tu sme taktiež prvýkrát v živote videli suchú masáž vodou…že je to neuskutočniteľná a nepredajná blbosť tu nikoho vonkoncom netrápi, takže v preplnených pasážach môžte kľudne natrafiť na „pokojne“ oddychujúcich, ležiacich suchých ľudí pod vodou…

Na bulvári majú svoje budovy postavené rôzne spoločnosti – kasína, čokoládovne, filmové spoločnosti, multimiliardári alebo aj módne spoločnosti, ktoré tak vytvorili ďalšie odvetvie zábavy pomedzi hazardné hry – módne show s najlepšími modelkami a módnymi návrhármi z celého sveta…takýmito kvázi kasínami sú aj obrovské nákupno-hazardné a módne centrá Cosmopolitan a Fashion Show.

Po nejakom tom kilometri čo máme za sebou mi treba spomenúť ďalší z fenoménov stripu, a síce rôznych pouličných umelcov, ako sú napríklad kúzelníci, sprejeri, nespočetné množstvo kýblových bubnovačov a iných muzikantov alebo obľúbené postavy z histórie alebo filmu. Bohužiaľ sme za celý čas nestretli ani jednoho Elvisa, Michaela Jacksona ani Marilyn Monroe, ale poobedovať vedľa kapitána Jacka Sparowa sa nám podarilo! A videli sme aj Bumblebeeho z Transformerov 🙂

Zhruba v strede dĺžky celého bulváru sa nachádzajú najznámejšie kasína a atrakcie mesta. Prvou z nich bol fake (napodobenina) Paríž…dvojtretinový Víťazný oblúk, štvrť Louvru, budova opery a polovičná, ale úctyhodná 165 metrová Eiffelovka…celé to bolo celkom vtipné, keď sme si uvedomili, že toto všetko musel niekto navrhnúť a postaviť iba preto, aby si sem prišli ľudia zahrať ruletu…

Druhou známou budovou bolo svetoznáme kasíno Bellagio (vo filme Dannyho jedenástka ho vylúpili spolu s spolu s kasínami Mirage a MGM) so svojou obrovskou atrakciou – hudobnou fontánou. A tej sme si užili dosýta – boli sme pri jej prvom „vystúpení“ v ten deň, kedy z reproduktorov rozmiestnených naozaj všade okolo obrovského bazéna hrala americká hymna a potom krásna pieseň od Andreu Bocceliho Time to say good bye, a pri večerných vystúpeniach, o ktorých sa dozviete neskôr (pekne poporiadku). Musíme konštatovať, že toto bolo jedna z vecí, ktorá nás vo Vegas očarila najviac – perfektne synchronizovaná fontána s precízne vybranými skladbami a ešte lepším prevedením 🙂

V kasíne Ceasar´s Palace (Cézarov palác), kde všetko vyzeralo veľmi anticky a na každom rohu na nás číhala nejaká socha, sme videli robotickú show, ktorá rozprávala príbeh o Atlantíde. Bola to jedna z typických ukážok tunajšej umelosti – z naozaj krásnej fontány uprostred obchodnej pasáže sa vysunuli tri robotické sochy, ktoré stvárňovali príbeh pričom z bokov šľahali ohne alebo voda a para, pričom keď sme si odmysleli tú akúsi umelosť tak to bolo celkom impozantné…

Najkrajšie časti Cézarovho paláca boli všetky už spomínané sochy a fontány, ktorých tu boli desiatky. Človek až žasne nad tým, ako je možné toľko rôznych vecí vôbec vyrobiť v takej kvalite…

Samozrejmou súčasťou každého dobrého kasína sú aj obrovské nákupné pasáže, bazény, horské dráhy, kiná, arény a rôzne vystúpenia a shows. Las Vegas každoročne púta veľkú pozornosť najväčšími boxerskými zápasmi, vystúpeniami Davida Copperfielda alebo mnohých známych spevákov. A keďže sa tu za tie roky vystriedalo mnoho slávnych osobností, priestor na sebarealizáciu dostali aj obchodíky so všemožnými podpísanými predmetmi…dresy, loptičky a iné športové náčinie s podpismi hráčov, originálne filmové rekvizity s overenými certifikátmi pravosti za tisícky dolárov, rôzne autogramiády a podobne, fantázii sa medze nekladú.

Ďalším veľkým kasínom na rade bol Venetian (Benátky), druhý najväčší hotel na svete a druhé najväčšie kasíno na svete, paradoxne po kasíne Venetian v Macau 😀 Toto kasíno bolo špeciálne, pretože posunulo štandardy fakeovosti na úplne inú úroveň – okopírovaná je tu vo veľkom štýle takmer polovica Benátok na čele s vežou sv. Marca, najznámejšími mostami alebo svetoznáme kanále s gondolami a spievajúcimi gondoliermi…dokonca malo vovnútri fake nebo 😀 Celkovo sme sa ale zhodli, že to je také fake, až to je uveriteľné 😀 Venetian sa nám zo všetkých kasín páčil asi najviac svojou prepracovanosťou a krásnou atmosférou vonku aj vovnútri.

Z jedného z jeho balkónov sme si pozreli aj najväčšiu show hotela Mirage, ktorá sa koná až po zotmení – výbuch sopky. A toľko ľudí ako tu sme nikde inde vo Vegas asi ani nevideli – doslova hlava na hlave a to sme boli od Mirage vzdialený asi 200 metrov 😀

Po parádnej sopke sme prišli k najsevernejšiemu bodu dnešného dňa, kasínu Treasure Island (Ostrov pokladov), ktorý bol ľahko rozpoznateľný vďaka dvom obrovským dreveným lodiam priamo v bazénoch pred ním. Bohužiaľ, slávne vystúpenia, kedy piráti prepadnú druhú loď sa už viac nekonali. Tak sme sa rozhodli pre inú, tradičnejšiu vec – aj my sme si išli trochu zahrať a do stávky sme dali celý jeden americký dolár. Vybrali sme si najstarší pákový automat v okolí a prehrali všetko, čo sme doň nahádzali (1$)…hrdí, že sme si zahrali na klasickom automate vo Vegas sme sa z tohto pirátskeho kasína pobrali kade ľahšie…

Tým ale naša prechádzka stripom nekončila, keďže sme sa rozhodli vrátiť o kúsok späť a vychutnať si ešte výbuch sopky (tentokrát zblízka) a zopárkrát galapredstavenie fontány v Bellagiu.

Fontána bola opäť neskutočná, počas prestávok dokonca s bonusovým výhľadom na Eiffelovku. Postupne zahrala a zatancovala na country od Shanii Twain alebo na Billy Jean od Michaela Jacksona…a nech mi nikto netvrdí, že fontána nedá Jacsonov charakteristický moonwalk aspoň tak dobre, ako on 😛

Pomedzi známe piesne a pohyby fontány boli druhou najväčšou okolitou atrakciou zamaskovaní ľudia, s ktorými sa mohli ľudia za malé „sprepitné“ odfotiť. Minioni, snehuliak a dokonca ani transformer (!!!) však nemali ani najmenšiu šancu zárobku oproti slečnám nahodeným v kostýmoch policajtiek, zajačikov alebo mačacích žien 😀 Jediný, kto ako tak s nimi držal krok bol týpek v nohaviciach a motýliku, ktorý na fotku s ním každého lákal svojimi pohyblivými prsnými svalmi 😀 Bodka za prvým dňom na Stripe ako sa patrí!

Druhý deň (štvrtok 1.10.) bol po veľmi krátkej rannej porade vyhlásený za „svetový deň kľudu ľudu lasvegasského“ – to znamená, že sme sa asi o dvanástej konečne vytrepali aspoň k bazénu 😀 Po okúsení ľadovej vody v hlavnom bazéne a asi dvoch minútach v horúcej vírivke sme to vzdali a zaliezli do najbližšieho tieňa – Katka čítať, ja som písal príspevok z Bryce (alebo Arches?)…a popritom sme sledovali majestátnu vežu nášho hotela, z ktorej zhruba každu polhodinku niekto padol s majestátnym hukotom dolu…vcelku produktívneho pol dňa 😀

Druhá polovica už nebola taká lenivá – išli sme sa ako správni slováci prejsť po najväčšom outlete v meste, kde sme nakoniec kúpili jednu kávu v Starbuckse a išli na strip do kasína, v ktorom sme ešte neboli – Circus Circus. Toto bolo podľa môjho názoru najzastaralejšie kasíno v celom meste, v ktorom však toho bolo veľmi veľa – cirkusové akrobatické predstavenia, rôzne púťové atrakcie ako streľba na terč, úder kladivom, hod na kôš atď. …poznám ľudí, čo by sa im tu páčilo a vedeli by tu stráviť celý deň (pozdravujem môjho bratríčka Momenka :D)

V noci sme sa ešte raz vybrali pozorovať nočnú siluetu Vegas z našej veže, tentokrát už našťastie s baterkou vo foťáku. To isté sme mali na pláne aj ráno (v piatok 2.10.) tesne pred odubytovaním sa z hotela (neskutočne to ubehlo), aby sme si vedeli Vegas pozrieť aj za normálneho svetla a vedeli to trochu porovnať…a aby ste to možno vedeli aj vy trochu porovnať 🙂

Po troch pekných dňoch v hoteli sme sa teda ráno opäť nahustili do našej GT strely a poslednýkrát prešli celý The Strip pekne zhora dolu až k nápisu, ktorý nesmie chýbať na žiadnej z fotiek z Vegas – „Welcome to fabulous Las Vegas“.

Poslednú noc v tejto oblasti sme boli couchsurfovať u Alexa – to je keď ostanete u niekoho doma na noc úplne zadarmo a potom niekto iný ostane u nás na noc a takto dookola je po celom svete vytvorená sieť ľudí, ktorý cestujú a hľadajú ubytko na noc alebo ktorí ponúkajú…krásny príklad medzinárodnej spolupráce, priateľskosti a spoznávania rôznych kultúr 🙂

Po ceste k Alexovi sme ešte navštívili továreň na čokoládu, ktorej účelom prehliadky bolo skôr dostať z ľudí peniaze ako ukázať ako sa robí čokoláda…avšak hneď vedľa sa nachádza krásna záhrada plná kaktusov, ktorá bola oveľa krajšia a zábavnejšia ako čokoládová továreň 🙂

Na piatkovú noc nás teda prichýlil super učiteľ na strednej škole v Hendersone Alex, ktorý nám taktiež odporučil ísť na tzv. Homecoming high school football game – futbalový zápas strednej školy s bonusom – predzápasovým pochodom mestom jeho bývalých a súčasných študentov, kapiel, cheerleaderiek, vojakov, po ktorom nasleduje grilovačka na parkovisku pred štadiónom (tailgating) a následne samotný zápas. Asi Vám je jasné, že to sme si nemohli nechať ujsť 🙂

Po zápase sme ešte skočili späť na bulvár do kasína New York-New York, kde sme si spolu s Alexom a jeho kamošmi vychutnali super večer v Irish pube so živou kapelou…ďakujeme Alex!

Takto príjemne sa skončilo náš výlet vo Vegas. Celkovo to obaja hodnotíme vysoko pozitívne…z nášho pohľadu Vegas vôbec nebolo takým mestom hriechu ako sa hovorí…bolo iné a veľmi, veľmi svojské. So všetkými nablýskanými budovami a automatmi, stovkami hotelov, za ktorými sa bezprostredne nachádza absolútne normálne americké mesto s normálnymi ozbrojenými ľudmi a obrovskými autami ako všade inde…našimi očami si dúfam aspoň trochu môžte vytvoriť predstavu, ako to tu vyzerá 🙂 My sa sem niekedy veľmi radi vrátime…momentálne však smerujeme do presného opaku živého megamesta – mŕtvej púšte uprostred ničoho, Death Valley…