Deň 124 (23.9.) Už pred nejakým časom sme sa rozhodli, že cez Kodaň len tak neprefrčíme a pomotáme sa tu aspoň dva dni. Po obede sme si teda opäť užili cestu z Malmö cez úchvatný most Øresund.

Kempy v Kodani sú z nejakého dôvodu už zatvorené, no našťastie tu je ešte jeden menší stellplatz na parkovisku v priemyselnej zóne – Urban camp (na ďalšej foto). Po zaparkovaní a zakotvení sa takmer ihneď vyrážame do centra. Máme to cca 10-15min.pešo na metro, na autobus ešte bližšie. Je krásne slnečno, ale celkom chladno. Už je citeľne jeseň, no nám takéto počko na mestskú turistiku veľmi vyhovuje.

Naše kroky smerovali najskôr do Nyhavn – nábrežnej štvrte s malebným kanálom lemovaným typickými dánskymi farebnými domami z prelomu 17teho a 18teho storočia.

V toto krásne popoludnie sme ešte pešibusom stihli pozrieť zopár ihrísk, kaviarní, LEGO obchodík alebo zatvorený zábavný park. Na Kodani by nikoho nemali prekvapiť všadeprítomné bicykle, ale aj tak je to absolútne scifi – ak si samozrejme prirátame neskutočnú 380 kilometrovú sieť cyklochodníkov, je v meste trištvrte milióna bicyklov, čo je 5 krát viac, ako áut.

Deň 125 (24.9.) Ráno sme si cez aplikáciu kúpili celodenný lístok na mhd. Pôvodný plán bol ráno ísť kuknúť morskú vílu a citadelu Kastellet. Potom na obed do karavanu a poobede do Freetown Christiania. Samozrejme tento odvážny plán nevyšiel ani zĎaleka 😀 Na citadelu sme sa dostali, k morskej víle sme už nešli, pretože sme videli davy vystupujúce z lodí a autobusov tlačiacich sa v dlhých radoch ďaleko pred ňou.

Potom sme sa rozhodli, že sa nám nejak nechce trepať späť do karavanu, takže ostávame v meste. Pešibusom sme sa premotali až do hippie Freetown Christiania. Cestou sme si dali parádny kebab na obed, po ňom si slečinka fajne schrupla v kočári. Zobudila sa až v slobodnom meste hipíkov Christiania, ktoré sa nachádza rovno v centre Kodane. Má rozlohu 34 hektárov a oficiálne približne 850 obyvateľov. Je to absolútna alternatíva ku konzumu, kde sú napríklad zakázané autá. Celé to žije svojim životom a pravidlami, vlastnou vlajkou a systémom.

Pomotali sme sa tam celkom dlho a potom zaznelo želanie Katulienky, aby sme išli metrom. Tak sme išli ešte do parku pri Rosenborg castle. Odtiaľ opäť pešo centrom znovu do Lego obchodu…až sme takto nachodili cez 20000 krokov. Slečinka bola našťastie najviac spokojná v kočári, ani nejak nechcela chodiť. Dala to ako hrdinka, až na pár malých zádrhelov, keď bola unavená. Inak zaujímavosť z metra – je riadené iba počítačom, takže môžete pekne cestovať úplne vpredu a cítiť sa ako vodič.

Deň 126 (25.9.) Pôvodne bol plán ešte pozieť Kodaň v blízkosti stellplatzu, ale keďže sme sa rozhodli ísť na „útesy“ vzdialené cca 2 hoďky od hlavného mesta, tak to skoro ráno balíme a vyrážame. Pauzujeme a obedujeme pri pláži Ishøj, kde sme zastavili aj pred pár mesiacmi cestou na sever.

Náš plán ísť poobede na útesy absolútne stroskotal, keďže Katulienka nezaspala na obed cestou v aute. Bola plná energie, stále čosi vymýšľala…zato my 2ja s Katkou by sme potrebovali minimálne niekoľkohodinový šlofík 🤣 Ja som musel dokonca druhýkrát na výlete použiť tajnú zbraň unavených a dehydrovaných diaľkových šoférov – krikľavý ovocný Monster. Zostávame teda na našom nocovisku nadivoko v dedinke Klintholm Havn a nehýbeme sa ďalej.

Hneď po príchode berieme kýblik s výbavou a ideme na pláž. Tam ale nenormálne fučí, tak sme to otočili a usadili sa na chodníčku, ktorý išiel z nášho parkoviska na pláž. Sedeli sme vpodstate hore na dune prerastenej stromami a kríkmi, ktoré nás chránili pred vetrom a pritom nás príjemne ohrievalo slniečko. Malá bágristka mala nekonečné pieskovisko…

Deň 127 (26.9.) Na útesy Møns Klint natrafila Katka náhodou, keď pozerala, čo robiť v Kodani. Toto bol návrh 1-dňového výletu do okolia. Dosť sa nám to zapáčilo – netypické vysoké útesy (128m.n.m.) v totálne rovinatom Dánsku (najvyšší bod Dánska má 170m.n.m 🤣). Tak sme sa rozhodli pre zachádzku na ostrov Møn, počko má byť stále pekné, teda kontrast skaly a obloha bude super… a aj ozaj bol! Útesy sú zložené z kriedy (drobivý, pórovitý a slabo spevnený ekvivalent vápenca). Často tam preto hrozia zosuvy pôdy. Hore na útesoch je bukový les. Je tu spravený systém drevených plošín/chodníkov a schodísk – rozumne, je menšia šanca, že by ľudia lozili po okrajoch, ničili pôdu a spôsobovali zosuvy a zároveň majú viacero okruhov, ktoré sa dajú prejsť. My sme si vybrali okruh, ktorý mal v popise, že je najviac „dramatický“. Najprv sme šli lesom, sem-tam aj bol nejaký výhľad, k okraju sme si ale veľmi netrúfali…malý generál v nosiči si zažiadal hľadať kešky, tak sme jednu ulovili 💪.

Potom nasledovalo nekonečné strmé schodisko s nákladmi – ja s nosičom na chrbte, Katka s jeho veličenstvom Rastislavom dlhým na rukách. Po schodoch nasledoval plážový úsek, chvíľami sme sa báli, aby neprišiel príliv a neodseklo nás niekde…ale keďže nikde nebolo varovanie, tak asi tam vždy zostane kúsok pláže, alebo aspoň nejaký priechod.

Pri schodisku smerom nahor dávame na pláži pauzu, Katulienke vyberáme lopatky a ostatné náradie, ide sa hrať do jazierka so sladkou vodou, Rasťo labzuje kade-tade.

Nekonečné schodisko hore si najväčšou svalovicou odniesla asi Katka…bola to celkom makačka. Keď sme sa konečne dostali späť k parkoviskám, Katulienka sa vybrala priamou čiarou na ihrisko s veľkými dinosaurími vajciami a pieskoviskom.

Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že je tento zvlnený kúsok zeme najkrajšou časťou celého Dánska.

Na noc sa presúvame do prístavu v dedinke Næstved, kde budeme nocovať na prístavovom stellplatzi. Nič špeci v okolí, všetko tu je už pozatvárané, keďže sme sa tu ocitli úplne mimo sezóny. Je tu ale veľká spoločenská miestnosť aj s hračkami, vonku celkom vpohode ihrisko…aj to rozhodlo o dnešnom nocľahu. Celý deň nám fučí ako blbé, pocitovo je chladno aj napriek slnku. Sťažne plachetníc kvília o stošesto, niekedy to znie ako zavíjanie vlkov. V sprchách tiekla až priveľmi vlažná voda, vnútri bez kúrenia… čo vám poviem, bola to rýchla sprcha plná zvukových efektov 😀 Keď som sa bol po západe slnka prejsť s Rastíkom, celkom ma prekvapilo množstvo lodí a plachetníc plných ľudí – zrejme posledné záchvevy leta pre domácich.

Deň 128 (27.9.) Ráno sme vybehli do priľahlej dedinky na prechádzku a musíme konštatovať, že aj tu je to veľmi pekné a má to niečo do seba. Malinké centrum sa ťahá pozdĺž kanála so zdvíhacím mostom. Keďže je sobota, bolo celkom živo, prevádzky otvárajú cez víkendy, a tak chystali stoly a sedenia po týždňovej pauze.

Na spánok po obede vyrážame ďalej na západ. Prechádzame opäť monumentálnym mostom medzi dánskymi ostrovmi – tentokrát most Storebælt. Skladá sa z 2 mostov (východný a západný), dokopy majú 18km, obsahuje 4-prúdovú diaľnicu a 2-koľajovú železnicu. Západny most je nízky, akoby taká cesta nad vodou. V strede je mini ostrov, kde sa železnica zanára do podnorského tunela, ale autá pokračujú parádnym visutým mostom – vyšším aj širším ako napr.Golden Gate v SanFran. Ako sme sa blížili na most, zbadali sme elektrickú značku s nejakým zákazom, obrázok prívesu a text po dánsky. Bolo veterno, tak bol zakaz prívesom do nejakej váhy. Nestihli sme to odfotiť, tak sme zišli z diaľnice a googlili či nie je aj online nejaké aktuálne upozornenie. Našťastie nebol až taký silný vietor a zákaz platil iba pre prívesy do 750kg (my máme 1000kg), tak sme mohli pokračovať. Len tak pre info, mýto nás stálo po zľave 42€.

Pri hľadaní ubytka Katka natrafila na jednu farmu východne od Odense, kam dnes mierime. Všeobecne na ňu pocitovo v Dánsku „vykuklo“ viacero fariem, ktoré ponúkajú okrem iného aj parkovacie/kempovacie miesta. Napríklad oproti Švédsku alebo Nórsku ich tu je oveľa viac…ponúkajú rôzne služby (rozumej, niektoré nemajú nič, iba státie, iné aj wc a sprchu…), podľa toho sa líši cena 10-25,€ za noc. Je to lacnejšie a pre nás nepomerne príjemnejšie prostredie ako kempy. Farmy tu v Dánsku nám pripomínajú farmy v Amerike. Z hlavnej cesty ide dlhá prístupová (často poľná/kamienková) cesta poľom a niekde v strede poľa je samotná farma (kôpka budov a krásnych veľkých stromov). Veľa fariem už nefunguje ako farmy, okolité polia sú predané a domáci si žijú na svojom obrovskom pozemku lemovanom stromami, domčekom a hospodárskymi budovami, ktoré sú prerobené na rôzne účely.

Táto konkrétne nás zaujala určite preto, lebo mali aj zvieratká. Katulienka bola väčšinu času nasťahovaná pred zajacmi, kukala na nich, dávala im vodu, púpavy…neskôr nás ujo domáci zobral na kŕmenie zbytku osadenstva – kozy, svinky, kačky (jedna kacička mala uctihodný vek 10 rokov, bolo to vidno, nemala upravené pierka a ledva chodila), sliepky a pávy. Hneď prvý strom pri kempe je veľký gaštan, takže sme mali aj výrobu gaštankov.

Rasťo bol celý čas v aute, lebo štekal ako nepríčetný a chcel loviť zajace. Vonku dosť fúkalo, zaparkovali sme to hneď vedľa stodoly, nech nás chráni. Neskôr sme išli na žiadosť slečny loviť po okolí kešky.

Deň 129 (28.9.) V Odense sme na googli objavili detský bazár – program na doobedie po odchode z farmy máme teda úspešne vymyslený 💪 Bolo tam všetko možné. Katka hlavne hľadala oblečko do škôlky na zimu/jar, ale nič ju až tak nezaujalo. Objavili sme aj halloween stojan, Katulienkina veľkosť boli krásne kostýmy včielky alebo lienky…jasne, že to nechcela 🤣 My sme sa zatiaľ zabávali v detskom kútiku, pokiaľ Katka brázdila stojany. Potom sme sa vymenili a ja som samozrejme išiel poľovať na lego…máme nakúpenú zásobu na narodky asi aj vianoce.

Na večer zachádzame kúsok severnejšie ako sme pôvodne plánovali. Pri meste Billund, kde má Lego jednu zo svojich fabrík spolu s múzeami atď. spíme opäť na farme, domáci tu má neskutočne veľa trampolín, ale úprimne nevieme, ako to myslel, lebo všetky (okrem 1) sú vo výške a nemajú ochrannú sieť…No ale každopádne majú krásny domček aj s hospodárskymi budovami, obrovský pozemok bez plota, veľa stromov, pokosené cestičky v tráve a kadejaké hojdačky a preliezky a laná pre staršie decká.

Katulienke sa jednoznačne najviac páčilo pieskovisko s miliardou hračiek, ktoré úplne všetky postupne nosila v taštičke „nákupnom košíku“ predavačke do domčeka (Katke), ktorá ich musela nascanovať, naspäť ich nabaliť do „košíka“ a išla to potom vyložiť ku mne von…a takto dookola až nakúpila úplne všetky hračky. Zatiaľ jednoznačne jedno z najlepších ihrísk pre Katulienku.

Rasťo bol v siedmom nebi, mohol sa tam preháňať po okolí. Domáci mali voľne pobehujúce sliepky a nádherného kohúta, tých našťastie nenaháňal. Začal ale hrabať v piesku jamu…čo hľadal, netušíme, ale vykopal asi aj 4 metrový zákop, ktorý postupne zahrabával, ako sa hýbal dopredu…

Deň 130 (29.9.) Hlavnou náplňou dnešného doobedia je centrum mesta, kam sme išli pozrieť Lego house. Na Legoland je Katulienka ešte moc primalá. Katka čítala, že by sa malo dať zabaviť aj mimo platené časti múzea. Tak sme to išli omrknúť. Ako je pri malinkej zvykom, potešia ju niekedy aj pre väčšinu ľudí všedné veci a tak to bolo aj v tomto prípade – najväčší úspech mal detský záchod a detské umývadlo 🤣 Išli sme najskôr do LEGO obchodu, kde sú aj miesta, kde sa dá stavať aj z dupla aj z normálneho lega – to ju po veľmi krátkej chvíľke prestalo baviť. Potom sme išli von na strešné terasy budovy, kde je systém ihrísk. Až tak veľmi ju to veru nezaujalo. Najzaujímavejšie boli pochôdzne sklá, ktorými sa dalo pozrieť dole – pozerala zhora na veľkých lego dinosaurov. Celkový dojem sme mali zmiešaný aj my – nie, že by tam nebolo fajn, ale skladanie z mixu lega v karavane je asi zábavnejšie ako sa túlať medzi vrcholnými fanúšikmi a totálnymi geekmi.

Do tretice končíme deň na ďalšom z dánskych farmárskych kempov. Síce tu nemajú až také dobré ihrisko, ale je tu trampoška a malinké mačky! Teda lepšie povedané vlezlé mačiatka 🙈 Katulienka sa konečne osmelila sa aj na šmýkalku 💪 Najradšej sa spúšťa po ležiačky na bruchu, nohami dole…

Domáci sú emigrovaní Nemci, čo sa sem presťahovali pred 3 rokmi. Žijú zrejme iba z kempu a fungujú celkom mimo systém. Mňa samozrejme najviac zaujala ich off-grid solárna energetická sebestačnosť. Celý kemp máme iba pre seba, teda ak nerátame prítulné mačiatka a bandu voľne zbíjajúcej hydiny.

Deň 131 (30.9.) Presúvame sa cca 20min. na ihrisko do niektorých z dedín po ceste, potrebujeme sa dostať ďalej, tak si cestu takto kúskujeme…ihrisko vyzeralo super, veľa hracích prvkov, ale asi bolo až moc „sterilné“ a slečinku až tak neohúrilo. Chcela sa iba hojdať 🤷‍♀️ Tak ideme do karavanu, pripravujeme obed, kreslíme…potom ju Katka ešte raz ukecala na ihrisko, kedy už aspoň trochu polabzovala…na spánok vyrážame smer juh, kedy sa po dlhých mesiacoch nemeckými hranicami definitívne lúčime so Škandináviou.