Po krásnych zážitkoch v Idaho sme sa rozhodli dobyť ďalší štát západu – Utah, spolu s jeho prírodnými krásami a zvláštnosťami konzervovanými a koncentrovanými v národných parkoch. Ako prvú vec sme stihli pozrieť jeho hlavné mesto, ktoré som stihol opísať v predchádzajúcom článku a teraz prichádza na rad prvý z parkov – Arches.
Ako názov napovedá, je pomenovaný podľa svojich charakteristických pieskovcových útvarov – oblúkov, ktorých sa tu nachádza viac ako 2000 v každej možnej a nemožnej podobe, a ďalšie nové pribúdajú alebo staré zanikajú každodenným pôsobením slnka, vody, vetra alebo ľadu a snehu…Celé územie je lokalizované doslova na rieke Colorado zopár míľ od mestečka Moab vo východnej časti Utahu.
Rieku Colorado sme mali možnosť spoznať už počas nášho príjazdu (16.9. v stredu), kedy sme v návštevníckom centre parku zistili, že „vnútorné“ kempy sú plné a tak nám neostávalo nič iné, ako pohľadať nejaké útulné miesto hore po jej prúde. Nakoniec to skončilo celkom famózne, keďže ako na prvých fotkách uvidíte, miestočko sme mali síce ďalej od parku, zato s monumentálnym výhľadom na okolité kopce vytvorené veľmi slávnou architektkou amerického západu – spomínanou riekou Colorado 🙂
Po rozbalení stanu a doplnení energie sme vyrazili na tie atrakcie parku, ktoré nám náš papierový sprievodca odporúčal vidieť počas resp. pred západom slnka. A ohromení sme ostali už na prvej stopke na našej mapke – celé údolie a obrovské skalnaté kopčeky vyzerali pri tomto teplom oranžovom svetle ako z pohľadnice alebo z instagramovej fotky s troma filtrami:
Ďalším zaujímavým „výjavom“ na našej ceste podvečerným parkom bola „balanced rock“, voľným prekladom niečo ako vybalansovaná skala, po strojársky skala vo vratkej rovnovážnej polohe. Vcelku veľmi pekné divadlo so zaujímavou scenériou a najlepšie bolo, že to z každej strany vyzeralo o dosť inak…
Iba tesne pred západom slnka sme sa ešte stihli dostať k oknovej sekcii, tzv. Windows Section, kde sa dá nájsť viacero oblúkov a zaujímavých skál. Postupne sme prešli okolo Garden of Eden, Parade of Elephants a Double arch až k severnému a južnému oknu (north/south window) spolu s Turret Arch.
Tesne po západe sme sa vybrali na menšiu túru okolo windows kde nebolo ani človiečika a aspoň trošku sme si precvičili nohy na ráno, kedy sme mali naplánovanú oveľa väčšiu prechádzku.
Plán bol jasný – vstať ráno (17.9. vo štvrtok) čo najskôr, zobrať celú výbavu, nabrať hektolitre vody v návštevníckom centre a ešte pred východom slnka začať ukrajovať zo zhruba 7 kilometrovej trasy na Double O Arch. Môžem konštatovať, že ciele sa nám celkom vyplnili až na východ slnka, ktorý sa konal niekde za oblakmi…aspoň nám nebolo teplo (dokonca nám bolo trošku chladno).
Na samotnej trase sme v takúto skorú rannú hodinu veľa ľudí nestretali, čo sa teda nedá povedať o desiatkach malých zajačikov a zopár srnkách, ktoré nám ukazovali cestu a spríjemňovali naše turistikovanie.
Slniečko prvýkrát vykuklo ako na objednávku pri jednom z najznámejších oblúkoch – Landscape Arch, takže vám nemusím ukazovať nudné šedé fotky…zopár rokov dozadu chodníky viedli aj popod a ponad tento oblúk, avšak po páde jednej z jeho väčších častí boli tieto trasy uzavreté, a tak sme sa ním pokochali iba z diaľky…vďaka aj za to 🙂
Pieskové chodníky lemované zábradlím sa po tomto oblúku vytratili a trasa začala stúpať po obrovských oblých skalách smerom nahor…
Po zopár skalných stúpaniach sme objavili ďalší krásny výhľad na sedle jednej oblej megaskaly:
Asi dvadsať minút od nej sme konečne dorazili na koniec trasy, kde na nás čakali Double O Arch spolu s Dark Angel šutrom na vrchole protiľahlého kopca…
Cestou späť sme objavili ďalšie dva zaujímavé oblúky – Navajo a Partition Arches. Pri tom druhom sme stretli staršiu pani fotografku z ČR, ktorá sa fotila s Katkinym klobúkom a podávala nám zopár rád na cestovanie. Keď tak nad tým uvažujem, tento oblúk sa mne osobne páčil asi najviac, vyzeral ako parádny rám pozadia alebo hviezdna brána 🙂
A tam na chodníku sme videli aj normálne živého hada! Podľa slovníka užovka zmijovitá…
Ako sme prišli späť na parkovisko, v aute už bola poriadna sauna…to sme boli aj tak veľmi radi, že sme si privstali a turistikovali ešte za relatívne sviežej rannej teploty. Doslova s otvorenými ústami sme pozerali na veľmi obéznych ľudí, ktorí sa na podobnú túru vydávali za totálneho tepla, bez jedinej kvapky vody a v teniskách…potom sa nečudujem, že majú v parku toľko záchranných akcií väčšinou kvôli práve takýmto nepripraveným „turistom“…
Na zrejme najslávnejší oblúk – Delicate Arch nám veľa síl neostalo, hlavne teda psychických, pretože keď sme zistili, koľko by sme potrebovali prejsť kilometrov a do akého kopca v zhruba 32° bez jediného obláčika, zmohli sme sa akurát na menšiu prechádzku k výhľadu naň.
Touto pseudoprechádzkou sme vpodstate ukončili našu púť v Arches. Podvečer sme sa vybrali smerom do mesta Moab, avšak nie z návštevných a poznávacích, ale skôr z praktických dôvodov – nákup potravín a benzínu na ďalšie dni, osprchovanie sa v miestnej plavárni a plánovanie ďalšej cesty (Katka) + písanie blogu z Yellowstoneu v miestnej mestskej knižnici (moja maličkosť)…o ďalších našich potulkách a cestách napíšem v blogu opäť o pár dní, tentokrát z turistami často vynechávaného Capitol Reef a Escalante 🙂




























Pridaj komentár