Do národného parku Grand Teton sme sa vybrali hneď zrána po jednej z ďalších mrazivých nocí v Yellowstone (9.9. v stredu). Tetony sa nachádzajú južne od YNP a od seba ich oddeľuje iba menej známe menšie chránené územie John D. Rockefeller jr. Memorial Parkway. Ráno sme sa vybrali preto, aby sme si vedeli už niekedy dopoludnia vychytať miesto v jednom z našich vytipovaných kempov. Stihli sme to tesne pri Jenny Lake, iba pár minút predtým ako sa zaplnil. Postavili sme stan na super mieste a začali kuchtiť jedno z našich budúcich obľúbených jedál – tacos (vďaka za recept Pam).

Aby som nekecal len o kempoch, ktoré sa nám tu obom veľmi páčia, napíšem zopár slov aj o mieste kde sme sa rozhodli chvíľu pobudnúť. Národný park Grand Teton, „podomácky“ aj Tetons sa nachádza vo americkom štáte Wyoming, jeho najvyšší vrch Grand Teton (po ňom je park pomenovaný) sa vypína do výšky 4199 m.n.m. a rozlohou je zhruba dvakrát väčší ako náš NP Vysoké Tatry, na ktorý sa nám asi najviac podobal. Čo je asi najvtipnejšie, názov parku pochádza z francúzskeho „les trois tétons“, čo sa voľne prekladá ako tri prsia 😀 😀 😀

No, teraz už bez pikošiek…na 17:00 sme boli zapísaný na organizované pozorovanie divočiny s miestnym rangerom (thank youuuuu Sheila 🙂 ), takže nám predtým zostávalo niekoľko hodín na návštevu visitor centra a potulky po parku, samozrejme autom. Naše prvé kroky smerovali k priehrade na najväčšom jazere v okolí – Jackson Lake, kde sme si vychutnali zrkadlový odraz najvyšších kopcov parku. Potom sme malú chvíľku strávili v jednom hoteli s taktiež slušným výhľadom, ale s cieľom sa po asi piatich dňoch spojiť so svetom a hlavne s rodinou prostredníctvom wifi 😀

Cestou späť sme si pozreli zopár miest na fotenie, ktoré absolvujeme ďalšie ráno s tým, že v danú hodinu, kedy sme sa tam objavili nám veľmi neprialo protisvetlo…teda nie nám, ale fotkám…Takto nejak sme sa popremávali po východnej strane parku, ktorá vlastne ani nebola jeho súčasťou, poskytuje však originálne miesta na fotenie s pohľadom na celý horský masív. Za tipy opäť veľká vďaka našej Wyoming profi poradkyni Sheile.

Pred piatou sme sa už poslušne hlásili pri krásnom visitor centre v Moose, kde nás čakal mladý týpek, s ktorým pôjdeme v kolóne jedenástich áut takmer po celom parku hľadať wildlife s tým, že nám k tomu niečo vždy povie. Po krátkej inštruktáži s podtitulom zhruba v zmysle „ako, kam, prečo a dokedy“ sme (asiiiii 30ti ľudia) nasadli do svojich tátošov a uháňali parkom až pokým ranger nezazrel prvé bizóny.

Na našu (moju a Katkinu) a jeho smolu boli bizóny vzdialené asi kilometer a pol vo vysokej tráve a k tomu všetkému ešte aj ležali 😀 Našťastie mali ostatní z toho veľkú radosť, lebo bizóny nevidíte každý deň aj spolu s vysvetľovaním miestneho rangera. Pre nás to bolo zrazu zvláštne pozorovať ich v takej vzdialenosti ďalekohľadom, keďže ešte pár dní dozadu sme ich mohli kŕmiť z ruky a vidieť naživo takmer každý deň spolu s ľudmi, ktorí sa im venujú 20 rokov…

Z bizónov sme sa posunuli ďalej a o pár kilometrov sme mali možnosť pozorovať bandu tzv. pronghorns, alebo aj rovnorožcov, čo je jeden z amerických druhov antilopy. Toto bolo pre nás už oveľa zaujímavejšie, pretože ich bolo asi 8 a každú chvíľu sa niektoré skryli a iné objavili a tak dookola…jednoducho sranda 😀

Našou ďalšou zastávkou bolo tzv. Schwabacher Landing, veľmi fotogenické miesto na hadej rieke – Snake river. Po krátkej prechádzke z parkoviska pomedzi totálne obhryzené stromy sme prišli na miesto, kde svoje hrádze a pevnosti stavať bobre kanadské. Tu sme mali tiež šťastie, pretože sme mohli zazrieť hneď 3 jedince, ktoré práve zbierali matroš na stavbu svojho bunkra. Vďaka týmto zážitkom stál výlet s rangerom za to, lebo sami by sme toto asi nenašli.

Výlet končil na parkovisku neďaleko nášho kempu rozchodom. My sme sa ale odhodlaní s informáciou, že sa ráno iba neďaleko od parkoviska schádzajú losy vyšli na bohužiaľ neúspešný prieskum a ich sledovanie. Nuž, nemôžme mať a vidieť všetko, na čo si zmyslíme…

Nasledovalo naše fotografické ráno (10.9. štvrtok) s vyhliadnutými lokalitami z predošlého dňa. Začali sme ho na Mormon road, malej prašnej ceste východne od parku. Je pomenovaná po prvých usadlíkoch v tejto oblasti vôbec – mormónoch, ktorí sa sem dostali z východných častí U.S. Zopár rodín tu po sebe po vyhlásení národného parku zanechalo svoje ranče, ktoré sa časom aj vďaka prispeniu filmového priemyslu stali vyhľadávanými a veľmi fotogenickými lokalitami.

Skoro ráno sme pri jednej zo stodôl stretli aj skupinku japoncov, s ktorými sme vykúzlili takúto fotku…pre inšpiráciu pridávam aj jednu foto z rubriky „making of“ alebo ak chcete „behind the scenes“:

Ako sme odchádzali z tejto celkom obľúbenej atrakcie, pokecali sme si s jedným pánom, ktorý nám ukazoval neskutočné fotky losa. Ako sme sa dozvedeli, vyfotil ich len 10 minút dozadu v asi 6 kilometrov vzdialenom kempe. Nám dvom s Katkou už viac nebolo treba hovoriť a ukazovať, hor sa na lov losa krížom po poľných cestách na našom offroad 4×4 GT vision hyundai…požičovni ani muk samozrejme 😀 Na naše veľké sklamanie sme ho ani po asi 30 minútach intenzívneho hľadania nenašli 🙁 Máme aspoň o jeden riadok naviac na našom liste želaní „čo by som chcel v živote vidieť“ hneď za polárnou žiarou, prosperujúcim Slovenskom a NFL zápasom 😀

Naše ranné fotografické cestovanie sa končilo na Oxbow Bend výhľade, kde nám počasie aj svetlo veľmi pomohlo a mali sme tak okolité kopce ako na dlani a dokonca dvakrát, vďaka všadeprítomnej Snake river…

Nasledovalo krátke zastavenie v našom obľúbenom wifi hoteli (keby niekto potreboval, je to Jackson Lake Lodge) a posledná spanilá jazda krásnou cestou v smere sever – juh po národnom parku a s celou oblasťou sme sa rozlúčili krátkym zastavením sa v mestečku Jackson (tu sa tuším všetko začína na Jackson), ktoré má krásne návštevnícke centrum s ukážkou sobov, ktoré sem v tisíckach prichádzajú každú jeseň. Na malom námestí (parčík) sme ostali ohromení štvoricou oblúkov pozostávajúcich iba (!!!) zo sobích parohov…to bolo teda niečo 🙂

Týmto malým mestečkom sa končí naše krátke putovanie národnými parkami Wyomingu, uháňame diaľnicou do štátu Idaho a do mesta Idaho Falls k Sheile a Rustymu na dúfame výrazne kultúrne obohacujúcu návštevu 🙂