Zaujímavosťou celého prepojenia Dánska so Švédskom, cez prieliv Øresund, ktorým sme prišli do chladného Švédska je, že najskôr z Kodane vojdete do 4 kilometrového podmorského tunela, ktorý následne vyúsťuje na umelo vytvorenom ostrove, odkiaľ pozvoľna pokračuje na obrovský most. Ten má takmer 8 kilometrov a je druhým najdlhším v Európe. Cesta síce netrvá nijak dlho, no na cene to poznať nie je – niečo cez 90€. My sme vychytali zľavu a zaplatili približne polovicu s kartou ØresundGO a namontovaným snímačom diaľnic. (obrázok pre predstavu požičaný z netu)

S ubytkom sme veľmi nešpekulovali a zakotvili hneď za mostom niekde v poliach pod juhošvédskym mestom Malmӧ. Bolo nás tam asi 8 karavanov a my sme boli asi najmenší z nich – bodaj by nie, vedľa parkovali dva rozkladacie motorhome-y zo Švajčiarska, každý v hodnote cez milión € a s vlastnými autami v podpalubí, alebo aj expedičný kamión. Nás ale uchvátila hlavne priľahlá farma a pokec s vlastníkom, ktorý nám ako darček pri platení/registrácii priniesol vajíčka s vizitkou. Vraví, že keď je sezóna, na dvore mu parkuje aj 25 karavanov! (25×15€ je celkom slušné vreckové :D)

Deň 17 (8.6.) Ráno nebolo o čom a vyrazili sme celkom skoro s medzizastávkou v mestečku Klippan – zbavili sme sa na jednej čistiacej stanici šedej a čiernej vody a následne odstavili pri miestnom parku na spánok a obed popri neutíchajúcom daždi. Katka na park4night objavila, že na záchytnom parkovisku losieho safari sa dá prenocovať, a tak sme mali vybavené ďalšie prenocovanie. Mali sme aj kus šťastia, pretože sme úplne vpohode stihli aj jazdu vovnútri obrovskej ohrady, na ktorú sem chodia denne stovky turistov. Väčšinou sa premávajú vláčikom, my sme však odparkovali a zaistili karavan a šli iba autom. Aj keď stále pršalo, losom to nevadí a bývajú stále aktívne – jediná nevýhoda zrejme bola, že sme prišli tesne po servírovaní večere, a tak vpodstate všetci z nich postávali pri kŕmidlách alebo už prežúvali v tráve. Aj tak sme z toho mali celkom zážitok.

Deň 19 (10.6.) Predpoveď na dnes – dážď…celý deň. Promptne nastavujeme navigáciu do mesta Jӧnkӧping a najbližšej Ikei. Cieľ bol samozrejme nájsť čo najviac hračiek, herničiek a detských izbičiek, ale nepohrdli sme samozrejme ani dobrým obedom s koláčikmi. Inak je to takmer rovnaká Ikea ako napr. v Bratislave, jediný rozdiel bol asi, že tu skúšajú mekáčovské objednávanie cez tabletové kiosky a jedlá sú pestrejšie s viac bezlepkovými možnosťami (hotdogy, palacinky, kura, …).

Keďže stále prší a predpoveď sa ešte zhoršila, mierime do neďalekého malebného mestečka Gränna, kde na nás z každého rohu kukali lízatkové červenobiele paličky. Dnes kempujeme na stellplatzi so všetkými vymoženosťami – práčkou, elektrikou, veľkými sprchami, umelým trávnatým kobercom a wifi. Mestečko leží pri obrovskom jazere Vättern (2.najväčšie vo Švédsku), každú polhodinku z neho odchádzajú trajekty na najbližší ostrov, má kopec reštaurácií a kaviarní, krásne červené drevené domčeky, všade lietajú čajky a tak máme pocit, že sme skoro ako pri mori. V júni dosahuje jazero teplotu až okolo 7°C a Katka prestáva tušiť, prečo tu sú vôbec na mólach schodíky do mora 😀

Deň 20 (11.6.) Pred odchodom sa rozhodujeme ísť na malú prechádzku do centra a veruže sme spravili dobre – bolo nám celkom divné pri včerajšom príchode, že pomaly z každého výkladu na nás trčali také tie obrovské červenobiele zatočené lízatká s nápisom Polkagris. Tak sme do jedného takého obchodíku vbehli a zistili, že je nielen plný kadejakých cukríkov, ale takmer každý mal vzadu presklenú miestnosť, kde bola naživo ukázaná výroba danej sladkosti. Po krátkom googlení sme zistili, že v tomto mestečku je rodisko tejto pochúťky a každoročne sa tu konajú aj majstrovstvá sveta v jej príprave. V jednom sme si kúpili originál – s mentolovou príchuťou, a bolo to Katulienkine prvé lizátko 😊 Podľa jej slov „ďobe“.

Obedná pauza bola v mestečku Väderstad s asi najlepším outdoor fitkom, aké som kedy videl a kopou detských ihrísk. My sme však potrebovali doplniť a skontrolovať zásoby plynu, a tak sme v ďalšom meste Linkӧping navštívili servis s plynmi. Po parádnom pokeci a ukážkach sme zistili, že sme si asi mohli nechať aj našu slovenskú fľašu a dopĺňať ju tak, ako tú nemeckú. Je to preto, že nielen, že švédske a nórske fľaše majú svoje špeciálne závity, ale ani sa nedajú vrátiť. A redukcie, čo máme z domu a podľa popisu majú sedieť aj tu, sú nám nanič – jednoducho sa používajú iné. Takže sme odišli pre istotu s ďalšou nemeckou fľašou a doplnenou našou. Pri momentálnych teplotách a používaní plynu nám teoreticky jedna fľaša vystačí na zhruba 3 týždne – uvidíme, aká bude realita.

Deň končíme v mestečku Norrkӧping pri psom parku a cintoríne. Pred spánkom sme sa vybrali na miestne ihriská a našli sme asi najkrajšie doteraz – malo asi všetko, na čo si viete spomenúť – šmýkalky, hrady, preliezky, vláčik, trampolíny, bazén, kolotoč, lanovú dráhu, stolný futbal, stolný tenis, WCka, altánky, bludisko, počítadlá a kopec iného…Katulienku to unavilo natoľko, že zaspala už o ôsmej. Ja som si aspoň dopísal blog potiaľto 😀

Deň 21 (12.6.) Plán bol vidieť konečne nejaký národný park a jeden z našich vybraných bol Stendӧrren – malá prírodná rezervácia na pobreží Baltického mora, známa hlavne pobrežnými scenériami prepletenými turistickými chodníčkami, ostrovčekmi poprepájanými lanovými mostíkmi a piknikovými miestečkami. My sme sa po neúspešnom pokuse o Katulienkin obedný spánok vybrali na obrovskú výpravu, avšak po asi kilometri v nosiči a prudkom vetre sme sa otočili naspäť. Aj tak nás scenéria stihla príjemne očariť a pripomenúť nám obľúbenú Dalmáciu.

Po nutnom spánočku sme s malou dušičkou vyrazili na cesty a okolité výhľady s okien nám pomohli prejsť a zabaviť malú na neskutočnú hodinu. Zaujímavé bolo aj mesto Sӧdertälje, hlavný stan legendárnej Scanie a výskumu Astry Zeneca. Neskôr sme už dorazili na vybrané miestečko v rekreačnej oblasti Vinterskogens. To ma dostalo atmosférou natoľko, že som tu samozrejme sám absolvoval aj prvé tohtoročné kúpanie. Voda bola síce dosť ľadová (tak 6°C) a vonkajšia sprcha ešte horšia, ale príjemný pocit z podvečernej idylky to neskazilo. Katulienka by šla okamžite za mnou, našťastie si vystačila s namočenými nôžkami.

Deň 22 (13.6.) Na Park4night Katka našla parkovanie v Štokholme, kam sme mali prísť okolo obeda. Na mape to vyzeralo byť ok, waze taktiež nič nenamietal a tak sme vyrazili. Už keď sme však prichádzali bližšie a budovy začali byť krajšie, zdalo sa nám, že ideme akosi priveľmi do centra. Doprava však bola hustá, otočiek a parkovísk málo, všade navôkol lode a voda, a tak sme pokračovali. Nakoniec sme parkovali na pahorku v absolútnom centre, bolo to ako karavanom parkovať nad bazilikou sv.Petra v Ríme a predierať sa tam uličkami starého mesta 😀

Štokholm v piatkovom slnečnom počasí je láska na prvý pohľad. Celá metropola je vystavaná na ostrovoch, vpodstate všade, kde je voda, sú aj súvislé prístavy. Architektúra vojnou nedotknutej a nebombardovanej neutrálnej krajiny pôsobí až harry-potterovsky – všetko je krásne, udržiavané, zelené, ale pritom v starom zdobenom štýle. Mesto sa okamžite zaradilo k najkrajším, aké sme videli – povedali by sme, že je na úrovni napríklad aj Edinburgu. Btw. Parkovanie nás stálo asi 17€ za obe miesta (jedno auto, jedno karavan) na 3 hodiny, stále parádna cena na danú lokalitu a možnosti – rovno oproti kráľovskému palácu. V najstaršej štvrti okolo neho sme sa aj motali, a ak by sme v meste boli dlhšie, zničili by sme kočár. Všade boli totiž kockami dláždené staručké ulice robiace zo všetkých kočárov hrkálky.

Na našom ostrovčeku sme sa po spánku chvíľu aj poprechádzali a objavili veľa atrakcií – starú výrobňu torpéd, zábavný park, kotviace kráľovské plachetnice a múzeum hračiek v jednom z vojenských tunelov vytesaných do skaly. Nanešťastie sme prišli dosť neskoro, asi polhoďku pred záverečnou – a tak sme stihli iba kávičku, mrkvový koláčik a kúsok z múzea. Katulienku to unavilo natoľko, že po záverečnej zavelila „ďajej“ (ďalej), čo znamená sadnúť do auta a ísť sa zakempiť. Miesto sme mali vytypované už dlhšie, problém bol dostať sa z centra von. Zo stojatej zápchy sme sa poriadne pohli asi po pol hodinke asi o hodinku sme už rozbaľovali náš hlavný stan v meste Uppsala. Katka to mala vytypované už asi pred týždňom, keď sme sa rozhodli, že si po Magdeburgu opäť spravíme ďalšiu viacdňovú pauzu, tentokrát aj s návštevou dedka Mira a babiny Dášky.

Deň 23+24 (14.+15.6.) Fyrishov je pre lokálnych známa rekreačná oblasť. Od centra Uppsaly je asi 20 minút pešibusom, je tu veľký aquapark, kľudná rieka na splavovanie, športové ihriská a obrovský kemp. Trochu sme sa báli obsadenosti, vo Švédsku týmto víkendom začínajú letné prázdniny, no nakoniec sme vychytali dobré miesto blízko pri vode, stromoch a chatkách, kde sa ubytujú dedkovci. Lietadlo im prilieta okolo dvanástej a tak má Katulienka pred poobedným spánkom ešte parádne prekvapenie. Večer objavujeme zákutia malého centra a cez deň pobehuje malá od karavanu, do chatičky k dedkovcom, na minigolfové ihrisko a tak stále dookola. My si nachvíľku vydýchneme , pripravujeme ďalšie dobrodružstvá, upratujeme a reorganizujeme auto s karavanom, alebo si len tak užívame stojaté kempovanie s pozorovaním denne točiacich sa susedov. Počasie vyšlo perfektne – cez deň sa to tu rozpáli na pre nás dostatočne letných 28°C a v noci sa zvykne príjemne schladiť na 12°C. Inak takto to tu vyzerá o polnoci: