Hranice sme prekročili v krásnom slnečnom počasí niekedy v predvečer pondelňajšieho štvrtého dňa na našich potulkách. Z ultrarýchlej betónovej Autobahn číslo 17 to do centra Drážďan trochu trvá a tak sme mohli v kľudnom tempe vychutnávať krásne zelené široké ulice dvanásteho najväčšieho mesta Nemecka. Na dnes sme sa rozhodli spraviť zmenu a našli sme si couchsurfingovú rodinku, s ktorou strávime večer a ktorej trampolínu budeme využívať väčšinu nášho času stráveného v tomto meste. Dnes sme teda opäť raz zadarminko a hlavne inkognito strávili noc v jednej z najkrajších štvrtí – Blasewitz, obrovská vilová štvrť so storočnými niekoľkoposchodovými vilami, parkami, ihriskami, kaviarňami, pivnými záhradami a cyklochodníkmi. Nakoniec sme ani veľmi nebojovali s parkovaním a všetko išlo ako po masle.
S našou couchsurfingovou kamoškou, grafickou dizajnérkou/učiteľkou Margret a jej synátorom Marekom (6) sme pokecali ako čas dovolil, spravili spoločnú večeru, odfotili sa, pohrali sa v parádnej podkrovnej detskej izbe, dokonca sme veľmi ochotne využili ich pohostinnosť aj na rýchlu sprchu. Príjemne strávený večer, couchsurfing ešte určite zopakujeme…čo sa tohoto vynálezu týka, momentálne je naše skóre celkom pozitívne (dovolím si tu písať hlavne za Katku) – hosťovali sme u nás alebo u rodičov už 24 krát, turistov zo 17tich krajín…sami sme boli u 9tich hostiteľov v 4 krajinách. Je to fajn komunita ľudí, ktoré, keď sa používa so správnymi úmyslami a férovo, nás vždy doslova obohatí o nové kontakty, kamarátov a kultúrne zážitky.
Deň 5 (27.5.) – Zažili sme prvú noc, kedy sme v noci vôbec nekúrili. V meste veľmi nefúkalo alebo bol karavan viac nahriaty. Najmladšia členka výpravy dnes vôbec nemala náladu na doobedné cestovanie, tak sme sa motali ulicami v tieni všadeprítomnej zelene. Všimli sme si jednu zaujímavosť – chodníky tu sú vysypané udupaným drobným štrkom, iba v mieste nájazdu do dvorov sú dlažby, poprípade mačacie hlavy alebo ploché kamene. Vôbec to nevadilo, aj s našim ľahkým cestovným kočárom sa išlo bez problémov. Ako bonus tu obrovské aleje stromov prekvapivo nedvíhajú asfalt. Čo sa zelených miest týka, asi by sme sa mohli čo to priučiť, aj keď náš Trenčín je na tom v porovnaní so zbytkom Slovenska ešte asi dobre 🙂 Drážďany na nás jednoducho zanechali pozitívny dojem.
Poobede hlásala predpoveď stále krásne počasie, ale ďalší deň by malo pršať takmer vkuse – tak sme si na prenocovanie našli pekný kemp na polceste do Lipska, s úplným servisom ako sa patrí po dvoch nociach nadivoko (vypustenie/napustenie nádrží, práčka, minihernička s ihriskom). Celkom skoro sme zistili, že ani poobedné cestovanie nie je v rebríčku malej Katky na vysokých priečkach a tak sme sa po vymotaní z diaľničnej zápchy rozhodli pauzovať a pre zmenu opäť ihriskovať v jednej z priľahlých dediniek. Rastík kopal celú dobu v kríkoch jamu, tak sme o ňom ani nevedeli. Katka hopsala z preliezky na preliezku, vo svojom fiktívnom „obchode“ predávala zmrzku, pojedala jahody a my sme si zatiaľ v karavane spravili poobednú kávičku. Našli sme čas aj na krátku prechádzku a venčenie Rastíka, kúsok od nás bol lesopark s takými rododendrónmi, že by sa ani záhradníci za ne nehanbili.
Deň končíme v obrovskom kempe na pomedzí lesíkov, lúk a jazierok, ktorý je skôr orientovaný na postaršiu klientelu, takže detské ihrisko je také nemastné neslané (áno, sme už aj na ihriská fajnoví) a nie je tu ani wifi. Zato sme však na recepcii dostali biele poháre s miestnym logom, ktoré sme slušne odmietli, lebo ich nemáme kam dať. Keď som však šiel s plným lavórom riadu do umyvárky, jasné, že som roztrepal na márne kúsky moju krásnu kávovú šáločku a tak nám nezostalo nič iné, ako ísť prosíkať o vrátený darček 😀
Deň 6 (28.5.) – Skúška ohňom pre naše v hlavách zidealizované cestovanie…vlastne skúška dažďom. Od rána leje ako z krhly a nám nezostáva nič iné, ako zaťať zuby a tváriť sa, že sa nič neštandardného nedeje. Sme predsa psychicky a aj materiálne vybavení na Nórsko, takže je lepšie sa otestovať teraz, keď je ešte poruke lacný nemecký Ebay alebo Amazon. Malá je vybavená jednoznačne najlepšie, goratexovo-pršiplášťovo-(zvonku)nepremoknuteľný trpaslík si to namieril rovno k prvým kalužiam bez najmenších problémov. Veď sme sa čosi natestovali na kalužiach vo vnútrobloku za domom! Rastík je vybavený tiež, ale je úplne z iného cesta – akonáhle mu vo dverách padla na ňufák prvá dažďová kvapka, okamžite zaradil spiatočku do maximálne vykúreného pelieška pod stolom 😀 Chrapúň jeden malý dlhý, povinná ranná rozcvička ho aj tak neminula… samozrejme popri Katkinom varení metličkou v kýbliku z kamienkov a čerstvo namiešaného blatka. Ja som to prežil vpohode v kraťasoch a šlápkách s dáždnikom, veď je leto…dovolenka 😀 Samozrejme vonku sa nedalo byť stále a tak sme sa pohrali, umyli riady, naložili práčku a išli sa pohrať s legom…
Postupne ako sa trmácame smer sever, riešime aj dilemu s plynovými fľašami – každá krajina to má akosi inak a síce používa rôzne fľaše, rôzne redukcie/ventily/závity… plyn využívame každý deň na varenie, kúrenie a ak nie sme napojení na elektrickú sieť, veľmi dobre naň pracuje aj naša vstavaná absorbčná chladnička. Z domu sme brali iba jednu veľkú propánovú na 11 kíl plynu a tak sme si ďalšiu museli poriešiť čím skôr. Po pobalení a nachystaní sme sa teda vybrali do Lipska rovno za miestnym plynovým špecialistom, kde sme dokúpili ďalšiu fľašu na 11 kíl plynu, plus nám doplnili tú našu slovenskú. Za tých pár dní čo sme cestovali, sme dokopy minuli asi polovicu slovenskej fľaše.
Keďže je vo štvrtok sviatok a v piatok si väčšina ľudí berie voľno, akosi nám dochádzajú možnosti na vhodné miesta na kempovanie – zatiaľ sme dopredu nič neriešili, pretože nikdy nevieme, kam sa nám v ten ktorý deň podarí dostať. Našli sme však na appke Park4night jedno parkovisko po ceste smerom na sever a tak si vravíme, že na jednu noc to bude úplne vpohode.
Je to veľké polozatrávnené parkovisko za hasičmi pri futbalovom ihrisku, ktoré bolo úplne prázdne a ako bonus bolo hneď vedľa pekné detské ihrisko. Takže sme sa popri krúpoch a búrke s výstrahou druhého stupňa pekne rozložili a prečkali vonkajšiu trmu-vrmu, ako inak, 3/4 posádky absolútne vyplo.
Deň 7 (29.5.) – Ráno sme zistili, že dážď nie je až taký problém, keď sa naskytne niečo oveľa horšie – herničky nie sú všetko zlato, čo sa blyští a deti si medzi sebou vymenia oveľa viac, ako zopár hračiek a úsmevov – Katka sa zobudila úplne horúca a teplomer potvrdil naše obavy, mali sme malú maródku. A tak sme popri tíšení horúčok mali krízové porady a rozhodovania o ďalších krokoch. Keďže sme úplne nevedeli, o čo ide, zvolili sme pre nás najistejšiu možnosť – nájsť posledné voľné miestečko v kempe niekde pri veľkom meste s dobrou dostupnosťou k detskej klinike. Tak sme po niekoľkých telefonátoch našli parádne vybavený ostrov takmer v centre Magdeburgu, kde ostaneme na viacero nocí, zrejme až po koniec predĺženého víkendu.
Deň 8 (30.5.) – Keď sme včera poobede prišli, všetko povybaľovali a usadili sa, vpodstate sme si ani nestihli uvedomiť, do akej dovolenkovej nálady nás toto miesto definitívne dostane. Určite pomohla aj beztričková teplota, ale čo zavážilo najviac je obrovské letne využívané jazero hneď vedľa. Sú tu pláže, chodníčky, lehátka, móla, výčapy, obrovská dráha na ťahanie vodných lyžiarov/surferov so skokmi a prekážkami od výmyslu sveta a asi 200 metrov od nás aj pláž pre psíkov, ale aj dostatok stromov a prirodzeného tieňa. Takže celkom dobrý základ pre pár dní „dania sa dokopy“. Čo sa týka cien, sme na XL parkovacom mieste pre autosúpravy do 12 metrov, ktoré stojí 35€ na deň. Za psíka, tu označeného za „Fellnasen“ alebo „furry nose“ sa platí 4€ na deň, za mačičku a.k.a „Stubentigra“ 3€/deň, pitná voda je 10 centov za asi 15 litrov, nepitná voda zadarmo, elektrika 5€/deň (na pečenie v remoske, robenie toastov a nabíjanie notebooku/telefónov si zatiaľ úplne vpohode vystačíme s naším solárnym set-upom a vstavanou batériou) a platia sa aj bližšie novšie sprchy – 5€/za asi 25 minút. Pre info, miesto do 7,5 metra je za 25€ na deň, do 15 metrov za 40€/deň, do 19 metrov za 80€/deň, stany od 11€ podľa počtu osôb a veľkosti. V potravinách je lacnejšie a nafta sa zatiaľ vyvážila lacnejšou českou a drahšou nemeckou. Takže zatiaľ pohodka, robíme buffer na Škandináviu 😀
Porovnanie napríklad so stellplatzom v Brne, kde sme strávili prvú noc – platilo sa iba za miesto a elektriku – 25€ + 5€, ostatné bolo v cene (WC, wifi, sprchy, výlevky, voda…) a celé miesto bolo plne automatizované. Za noc na statku v Kounicích sme platili 26,62€, v cene bolo všetko okrem elektriky, ktorú sme nemali. Postupne by sme chceli písať a spisovať aj takéto porovnania, plus akurát pomaly chystáme ďalší príspevok o plánovaní a chystaní sa na trip.
Pridaj komentár