Deň 103 (2.9.) Z Bergenu a parádneho Couchsurfingu sa po obednej pauze v Ikei presúvame konečne niekam ďalej od preplnených ciest a vysoko urbanizovaných miest. Po ceste zakrátko Katulienka zaspala, tak sa Katka hneď vrhla na telefón plánovať, kam ďalej. Ako to už býva zvykom, na poslednú chvíľu meníme naplánovanú trasu, veď prečo nie 🙃 V mestečku Årland sme sa opäť na pumpe vyčistili a tam aj padlo definitívne rozhodnutie, že ideme na juh po ceste č.48 do Gjerdmundshamn, odtiaľ trajektom do Årsnes a budeme pokračovať do hôr k ľadovcu v národnom parku Folgefonna nasjonalpark. Samotná cesta 48 išla cez malé zelené pohorie, cesta bola veľmi pekná s vysokými kopcami. Slečna sa zobudila v momente ako sme vypli motor na trajekte, tak si mohla užiť lodné labzovanie 🙂

Prvou zastávkou bolo mestečko Rosendal, čerstvo zobudená slečna sa potrebovala vybehať a napapať. Na prechádzke sme našli aj prvé tohtoročné gaštany a nachvíľku sa dokonca ukázalo slniečko.

Na noc sme sa „zavŕtali“ hlboko do kopcov. Vedie tam úplne nová asfaltka, až vysoko do hôr, hlavne kvôli systému vodných priehrad, elektrární a lyžiarskeho strediska. Cesta sa volá Blådalsvegen. Nocujeme pri jazere tyrkysovej farby tvaru srdiečka, tečie doň čerstvá ľadovcová voda. Neďaleko je aj vodopád, ktorý ale netiekol, lebo je koniec leta a pôvodnými tokmi nejde teraz takmer nič. Všetko ide výpustmi z elektrárne. Škoda. Spoločnosť nám robia terénne békajúce a zvoniace ovečky.

Deň 104 (3.9.) Ráno nás zobudí pomerne rušná tlupa presúvajúcich sa ovečiek, ktorým sekunduje obrovské nákladné Volvo, voziace kamene niekde k priehradám z neďalekého lomu. O program teda máme kvalitne postarané.

Po raňajkách nasadáme do auta, šKatuľku nechávame napospas ovečkám a ideme pozrieť do hôr až k jazeru Mosevatnet, na ktorého konci je ľadovec Felgefon. Trvá nám to cca 30 minút jedným smerom. Cesta je úzka, kľukatá, plná ovečiek, ale našťastie s minimálnou premávkou. Chodia len servisné vozidlá elektrární a priehrad. Výhľady sú super, takisto ako vysekané tunely. Krajina je opäť iná, plná oválnych kameňov, skalnatých kopcov a zamachovano-zatrávnených plôch. Na konci nás prekvapí stúpanie 20%!

Po navrávrate ku karavanu spapáme obed, balíme a ideme na trajekt k „dedinke“ (zopár domov) Matre. Trajekt ide len 4x za deň, tak sme si to museli načasovať, čo sa nám aj úspešne podarilo 💪👍

Cesta č.48 zo Skåneviku, kde nás vypľul trajekt, išla popri krásnych fjordoch s vysokými kopcami. Pri napojení na E134 v meste Håland boli tiež super výhľady. Zastavili sme sa pri Langfoss, ostatné vodopády sme prechádzali, Katulienka spala, tak načo zastavovať, bolo ich vidno aj z auta…

Neskôr sme sa napojili na cestu č.13, vedúcu na sever k mestu Odda, ktorá vedie údolím nazývaným „Údolie vodopádov“. A je to veru adekvátny názov. Máme z nich pocit, že konečne vidíme poriadne neregulované mohutné vodopády. A teda určite nebudú regulované, lebo tečú priamo z ľadovca, ktorý na nás vykúka zhora z kopcov.

Mesto Odda len prefrčíme. Zaujala nás dosť opticky škaredo vyzerajúca fabrika na produkciu zinku, ktorá sídli priamo vo fjorde. Za ňou vodopády a ľadovec. Údolie od Oddy smerom na sever je plné jablčných, čerešňových a slivkových sadov. Cesta je opäť miestami až priúzka, s celkom hustou premávkou.

Deň zakončujeme v kempe, ktorý je uprostred sadov. Chceli sme spať nadivoko, ale nebolo veľmi kde. Akože úplne nutne by bolo, ale popri ceste, aj to by bolo iba nudzové riešenie. Takže radšej kemp. Tam si môže Katka voľne pobehovať 🙂

Deň 105 (4.9.) Celú noc lialo ako z krhly. Po raňajkách vyrážame z kempu za pomerne pekného počasia (rozumej – neprší :)) a ideme popri fjorde až do mesta Eidfjord. Cestou ideme cez tunel, kde je kruháč, celkom monumentálny…(foto si požičiavam z internetov)

Stojíme na parkovisku neďaleko s výhľadom na most Hardangerbrua. Je to most rovnakého typu ako Golden Gate v San Franciscu, dokonca je tá časť medzi piliermi o 30m dlhšia. A čo je ešte zaujímavé, oba konce mosta sú v tuneloch – z tunela idete na most a znovu sa zanoríte do tunela. Bol otvorený v 2013. Keď tu bola Katka s rodičmi, tak ešte museli ísť trajektom 🙃

My si tu dávame obednú pauzu, konečne sme našli obchod, kde majú aj „teplý pult“, teda kde majú parádne grilované kura (Spar). Takže vytasíme stolík, stoličky a máme obedný veget. Katulienka tiež varí. Po obede ideme kuknúť na most, ulovíme kešku a ideme do Eidfjordu.

V Eidfjorde nás lákala mestská pláž, kde je aj verejná sauna. Nemali sme ale toľko času, aby som sa v kľude posaunoval, lebo malej cestovateľke sa už blížil obedný spánok. Tak sme sa pohrali pri mori, hodili korunku do fjordu, lebo toto bol náš posledný „západný“ fjord (Oslo nepočítame), smerujeme už do vnútrozemia. Bude nám smutno za fjordami, tento v Eidfjorde bol parádny 👍

Zhruba polhodinku smerom na východ po nastúpaní stoviek metrov od hladiny mora sa nachádzajú vodopády Vøringsfossen. Cesta je zaujímavá a vskutku unikátna – ide sa tunelmi, ktoré majú tvar špirály a točia sa kade tade ponad seba, Nóri jednoducho horské cesty vedia:

Pri vodopádoch sme strávili na náš vkus nekonečne veľa času. Keď sme prišli na parkovisko, Katulienka ešte spala. Potom sa prihnala hmla, následne dážď a z prechádzky nič nebolo. Porovnanie nórskeho počasia na týchto dvoch fotkách:

Až asi po hodine sa konečne ako-tak umúdrilo počasie a my sme sa vydali na celkom parádnu okružnú trasu na jeden z najznámejších a najnavštevovanejších vodopádov Nórska.

Po vodopádoch stúpame na náhodnú plošinu. Deň ukončujeme pri priehrade Sysenvatnet. Aj dúha nás privítala, akurát keď sme kotvili karavan. Výhľady perfektné, je nás tu na parkovisku viacero karavanistov. Zababušili sme sa, zobrali kýblik s náradím, foťák a išli dole k priehrade, stavať jazierka a parkoviská. Oblaky a počasie po celodenných búrkach boli neskutočne fotogenické.

Deň 106 (5.9.) Ďalší deň to už také veselé nebolo – vonku veľmi chladno (pod 10°C) a väčšinou prší…ale cesta takouto náhornou plošinou má aj tak svoje čaro. Opäť tu je krajina ako keby úplne iná. V diaľke vidíme aj kus ďalšieho ľadovca. Podľa palíc popri ceste sme tipovali, aké to tu asi musí byť v zasneženej zimnej krajine.

Pokiaľ sme sa preprdelili do lyžiarskeho strediska/mesta Geilo a slečna sa vyspinkala, tak sa nám aj pekne vyjasnilo. Pokiaľ Katulienka ešte spala, išli sme vyčistiť karavan. Bol tam aj jeden uviaznutý holandský „karavan-autobus“ (tak ich volá Katulienka :)) Chudáci neodhadli asi strmosť kopčeka a zostali visieť „na bruchu“. Tak sme to odparkovali obďaleč a pozerali sa, ako ich vyprostia miestni, zatiaľ čo Katulienka spinkala.

Geilo je horské mestečko a pre severanov veľmi známe lyžiarske stredisko, je to tu doslova obsypané dovolenkovými chatkami. Ale doslova obsypané, pomedzi stromy vykúkajú drevené chaty, veľa z nich má aj zelené strechy, tak ich skoro ani nevidno. Nie je to ako u nás, kde zrovnajú zo zemou obrovskú parcelu, nalejú tam betón a vyrobia radovku domov bez jediného kúska zelene. Trávime tu zbytok dňa, nakupujeme, hráme sa na ihrisku a ideme na prechádzku mestom. Celkom sa nám tu páči.

Podľa predpovede máme šancu vidieť slabú polárnu žiaru. Takže ideme do hôr, čo možno najvyššie, kde je aký-taký výhľad na sever. Vybrali sme sa teda platenou cestou k Hallingskarvet nasjonalpark. Západ slnka bol krásny, boli sme sa napásť čučoriedok a rýchlo dnu, ochladzovalo sa. V noci klesne teplota na 3°C. Polárnu žiaru videl opäť iba môj foťák, my sme mali asi len fatamorgánu, lebo celý horizont vyzeral zelený 🤣

Deň 107 (6.9.) Ráno sa vraciame dolu, späť do Geilo. Ja s Katulienkou ideme na ihrisko, Katka s Rasťom sa zatiaľ prejdú do Spar-u, dnes varíme kura a lasagne 😀 Najeme sa, neskôr vytiahmeme bicyklík a ideme do miestneho parku uloviť kešku. Menšiu sme ešte nevideli, je to taký malý 1cm valček s magnetom.

Na obedný spánok sme vyrazili ďalej po ceste č.40 na juhovýchod a neskôr na FV120. Mierime na Nortripové miesto. Počas Katkinho spánku sme to zakotvili pri jazierku, kde sa môžeme ísť pohrať, keď sa slečna zobudí. Okolie sa nám tu veľmi páči, všade sú ihličnaté lesy, na zemi lišajníky a machy, výhľady na kopce…taká Kanada. Pri jazierku máme veget, hádžeme žabky, Katulienka sa hrá, varí a nalieva, prelieva…

Po vyhratí sa v jazierku vyrážame na naše spomínané Nortripové ubytko –  Langedrag Nature Park. Je to vpodstate ZOO, je tu nemiestne vysoké vstupné (vyjde nás to na cca 100€), ale dajú sa tu kŕmiť losy, líšky atď. a je to taká povedzme obrovská hladkacia zoo. Teda asi tak sme to pochopili. Uvidíme zajtra, či pôjdeme. Ale aj bez vstupného sme pri podvečernej prechádzke videli losy, soby, havkov, kravičky, muflónov, kozy, srnky a všadeprítomných zajkov (Rasťo je chudák stále vo vytržení). Počko úžasné, výhľady ešte krajšie, vonku okolo 9°C.

Deň 108. (7.9.) Ráno sa po raňajkách vyberáme hneď do „ZOO“. O 12tej začína kŕmenie, dovtedy sa motáme okolo „domácich“ zvierat. Kone, zajkovia, svinky, kačice, húsky, sliepky a všadeprítomné tak trochu vlezlé kozy. Ihrisko Katulienku až tak nezaujalo, boli tam hlavne veľké deti. Zato detské fúriky s lopatami na zberanie 💩 mali úspech, Katulienka šoférovala fúrik a Katka zberala. Potom to išla Katulienka vyklopiť do jamy a tak dookola 🙂

O 12tej ideme celý dav aj s 3 svinkami a stádom kôz na kŕmenie divých sviniek, sobov a losov. Väčších diviakov sme ešte nevideli. K sobom sme išli do výbehu a kŕmili ich lišajnikmi. K losom sme išli „iba“ k 5 mesačnému mláďatku, lebo mali vo výbehu poškodený plot, tak dospelí boli v inej časti.

Po kŕmení sme behli do karavanu na obed a potom späť o 14tej na kŕmenie vĺčikov, rysov a líšok. K líškam sme aj šli dnu a kŕmili ich. Všetky zvieratká tam boli polozdomácnené, pravdupovediac nám to bolo dosť divné, že sa nesprávali prirodzene, vôbec neboli plaché…dokonca aj jeden vlk dával labku 😀

Zo ZOO vyrážame neskôr ďalej, Katulienka po celom dni rýchlo odkväcne v autosedačke. Deň ukončujeme v meste Flesberg, kde dobrovoľníci vyrobili pekný park a akýsi skanzen pri rieke – Haugen Aktivitetspark. Sú tam aj platené miesta pre karavany a stany, wc a sprchy, ohniská, pláž…Katulienka sa dočkala butálneho ihriska a dokonca aj ohradenej trampošky 🙂

Deň 109 (8.9.ň Pokračujeme ďalej smerom na juh, krajina je stále zalesnená, kopce už nižšie, údolia širšie, už vykúkajú farmy a polia s obylninami – majú tu žatvu…v septembri🤣 Obednú pauzu máme pri jazierku Jondalsdammen, opäť tu je vytvorený krásny rekreačný areál. Pripomína nám to už veľmi Švédsko, v Nórsku sme takéto miesta nevideli, až tu na juhu.

V meste Kongsberg čistíme karavan, dopĺňame vodu a pokračujeme aglomeráciou smerom do mesta Drammen, juhozápadne od Osla, kde budeme spať. Je to tu samý kruháč, spomaľovací prah a hustá premávka, veľa zastavaného územia. Pomedzi to prekvapivo farmy a polia s kapustou, zemiakmi, tekvicami. V Drammen nakupujeme a potom ideme na naše Nortripové ubytko, piváreň. Tá bola zatvorená, ale domáci bol super, dal nám aj heslo na wifi. Miesto vyzeralo v úvode tak všeliak, priam komicky, v technickej zóne pri prístave. Ale spalo sa tam dobre. Navečer vyberáme kočár a ideme tour de ihriská.

Deň 110 (9.9.) Začíname dlhou cestou a neskôr obednou pauzou v rekreačnej oblasti Storsand pri Oslofjorde. Odrazu je nám teplo na krátky rukáv 🤪 (pred pár dňami sme boli v 1100mnm navrstvení ako cibule 🤯). Na obed sú plnené tortilly a slnečný chillík.

Pomaly nádejnej škôlkarke potrebujeme nakúpiť výbavu, a tak stojíme po ceste v Oslo fashion outlete. Hľadáme hlavne škandinávske značky, ktoré sú kvalitné a hádam vydržia. Ceny boli ako online vo výpredajoch, teda áno, boli nižšie, ale stále vysoké. Aj tak sme si ale odniesli jedny zimné gate, klobúk dolu dámam, že sa takto do toho vrhli…my s Rastíkom sme zdrhli do karavanu na kávu po 10tich minútach 😀 Katulienka potom veľmi neskoro zaspala, tak pokračujeme južnejšie. Až navečer prichádzame na naše „ubytko“, parkovisko pri neďalekej prírodnej rezervácii Mærrapanna Friluftsområde, ktorú ideme ešte po tme pozrieť.

Deň 111. (10.9.) Ráno opäť ideme na ihrisko do rezervácie (cca 10 minút pešo lesom). Cesta a samotná rekreačná zóna pri prírodnej rezervácii sú celkom pohodové, je tu ihrisko, pláž, trávička…Pobrežie je skalnaté, také obrovské oblé skaliská.

Cestou bol miešaný lesík plný všemožných hríbikov🍄, veľmi veľa druhov, voňalo to tam veru pekne. Navyše sme ulovili ďalšiu kešku. Jediným mínusom boli pozatvárané WCka a dokonca aj smetiaky – už je evidentne po sezóne 😀 Po prechádzke a bicyklíkovaní sa ešte chvíľu hráme na parkovisku, obedujeme a vyrážame preč.

Tu už vyrážame na juh pomaly k hraniciam so Švédskom…Katulienka cestou zaspáva. Čaká nás uplatnenie si Tax Free formulára na pumpe pri hraniciach (za Katkine nohavice), čistenie karavanu a potom hurá do vedľajšieho mesta kúpiť granule nášmu drahému psovi (prekvapivo v Nórsku lacnejšie ako vo Švédsku). A Katulienka sa potrebuje po zobudení vybehať a vyihriskovať…Tak parkujeme na parkovisku pri obchoďáku v meste Halden, Katky idú na nákupy. Keď sa vracajú, ja už sedím s kávou v ruke na schodíku a sledujem okolie. Vedľa sa rozkladá nejaký stánok s mexickým jedlom a začalo prichádzať podozrivo veľa nalešlených amerických starých áut. Pozeráme na prenosné reklamné tabule pri vstupe na parkovisko, že od 17:00 neparkovať, chystá sa nočná jazda 🤣 My už samozrejme parkovné zaplatené (cez appku EasyPark), ale akurát sme to vystihli, končíme pred 17tou 😁 Inak ako prišlo autíčko, zacúvali pekne medzi ostatné, majitelia vyšli von, z kufra vytiahli kempingové stoličky a sadli si pred auto a kecali s kolegami vedľa. Výhľad z parkoviska máme aj na rozľahlú pevnosť nad mestom, vyrážame teda tam…

Nad mestom sa týči stredoveká pevnosť Fredriksten. Miesto, kde sa teraz konajú všakovaké akcie a je tam super výhľad. V minulosti to bolo miesto viacerých bitiek medzi Švédskom a Nórskom. Švédsky kráľ Karol XII. tu dokonca prišiel o život. Teda vrámci škandinávskych dejín významné miesto. Pri parkovisku bolo hádajte čo – samozrejme ihrisko!

Cestou z pevnosti sme ešte chceli ísť na posledný Nortrip tohto výletu, ale Katulienka sa zobudila skôr ako bolo plánované, tak sme to nestihli 🤷‍♀️ Išli sme teda podľa plánu B, na bližšie miesto, k jazierku pri dedinke Prestebakke. Cesta bola parádna, taká mimomestská užšia cesta ako u nás niekde na Myjave, s parádnym asfaltom, okolo lesíkov, polí a fariem…naše sedlácke duše zaplesali 🤣 Týmto niekoľkomesačným výletom sme sa utvrdili, že mestá nie sú úplne pre nás. Zapadákovy, riedko zaľudnené oblasti a cestovanie mimo sezóny je to pravé orechové. Aj miestečko kde sme sa zložili bolo vcelku malé, ale pekné. Jazierko neskutočne krásne, okolo lesy. Máme jedných susedov, Nemcov. Hore nad cestou je pekný kostolík aj s keškou… a kúsok ďalej ďalšia, tak sme mali večernú aktivitu 🙂 (okrem stavania jazierok a hradov na pláži). A náš večne hladný pes si niesol z prechádzky vyhodený nanuk 🙈 Dnes asi posledný slnečný deň, blíži sa sem pršavý niekoľkodňový hnus. Aj tak to ale bola krásna bodka za našim nórskym dobrodružstvom 🙂 Hurá späť do Švédska!