33 dňové cestovanie divokým západom USA, ktoré sme začali ešte niekde na začiatku septembra v Montane, sa pre nás skončilo v mestečku Saratoga, neďaleko San José v Californii (vo štvrtok 8.10.) skoro ráno odovzdaním našej GT strely späť do požičovne. Autíčko, aj keď bolo menšie, nám poslúžilo veľmi dobre a nerobilo nám žiadne problémy, a jeho finálny stav prejdených kilometrov sa vyšvihol na neskutočných bezmála 7000 kilometrov!

Na takmer tri týždne nás prichýlili naši nový kamaráti v Saratoge – doktorka Danka a americko-anglicko-írsko-austrálski exoti Cyrus a Caren. V ich megadome sme mali ná pláne zoskupiť naše sily na ďalšie cestovanie, plánovať a plánovať, medzitým dopísať veľké množstvo článkov, poslať domov vianočné darčeky, a popritom stihnúť zopárkrát navštíviť San Francisco.

Keďže sme do Saratogy prišli ešte v utorok a autíčko sme odovzdávali vo štvrtok, využili sme ho ešte v stredu na náš prvý výlet do „The city by the Bay“. V pláne sme mali prísť niekam na predmestie, zaparkovať na jednom zo záchytných parkovísk a sadnúť na vláčik BART (bay area rapid transit), ktorým sa privezieme až do centra. Polhodina hľadania jedného jediného voľného miesta na platenom parkovisku, ktoré sme ani nenašli, nám stačila na to, aby sme sa na to vykašlali a zaparkovali na najbližšej ulici zadarmo…sorry mestská pokladnica, snaha bola 😀

Plán na dnešný deň bol celkom jednoduchý a vpodstate ničím neviazaný – z centra sme postupne čínskou štvrťou a šikmými uličkami chceli prejsť až k moru a slávnym Pierom (prístavným mólam). Už po prvom vykuknutí z útrob podzemnej dráhy ma celkom prekvapila živá atmosféra mesta, ktoré s každým dalším pohľadom do úzkych uličiek doslova dýchalo rôznymi svetovými kultúrami. Práve pre toto je SanFran také obľúbené – je to také netypické americké mesto s veľmi badateľným európskym a ázijským vplyvom v architektúre a v celkovej dynamike tunajšieho života.

Ľudí je tu veľa (takmer 6 mega v celej aglomerácii ležiacej v zálive alebo ak chcete Bay Area), prisťahovalci sú vpodstate všetci a vplyv kreatívnych ľudí z druhej polovice 20. storočia v podobe hippies, rockových hviezd, maliarov a spisovateľov je tu cítiť na každom kroku. Celé mesto je vystavané na približne 50tich kopcoch a kopčekoch, čo je možno najlepšie vidieť v krkolomných šikmých uličkách roztrúsených všade možne.

Jednou z nich je aj turisticky veľmi vyhľadávaná Lombard Street, ktorá je známa predovšetkým zakrútenou cestičkou pomedzi pekne upravené kríčky s kvetinkami. Nám však oproti tomu všetkému, čo sa dá v SanFran vidieť až tak výnimočná neprišla…je možné, že je to spôsobené tými stovkami prevažne ázijských turistov, čo k nej neprestajne prúdia alebo desiatkami ďalších snažiacich sa po nej prejsť prenajatými autami…taká pasca na turistov povedzme 😀

Z centra sme sa teda pomedzi čínske a talianske downtowny pomaly dostávali smerom k moru a typickým mólam. Namiesto kopčekov a neustáleho klesania a stúpania sme sa však najnovšie predierali malinkými obchodíkmi so suvenírmi, reštauráciami ponúkajúcimi všeliaké dary mora, múzeami a hlavne veľmi veľa ľudmi. Ani SF neobišiel celosvetový ošiaľ s behaním, takže sa pomedzi tie tisíce ľudí zaradili aj večne kľučkujúci behúni 🙂

Najnavštevovanejšími miestami sú Fisherman´s Wharf, každý výhľad na bájny väzenský ostrov Alcatraz a predovšetkým Pier 39, do ktorého sa vstupuje okolo veľkého kvetinkovo-oceľového kraba.

Na tomto mieste to žije čulým ruchom po celý deň asi najviac, hlavne teda vďaka rôznym známym obchodíkom a kaviarňam alebo menším koncertom, hlavnou miestnou atrakciou však bezpochyby sú miestne tulene doslova vyvalené na nimi vyhradených plávajúcich ostrovčekoch…pri pozeraní na ne sme rýchlo pochopili, prečo tomu tak je – sú to natural nonstop zabávači najvyššej šarže 🙂

A keď sme už pri tých zabávačoch, nemôžem si dovoliť nespomenúť tzv. „krík“ 😀 Najlepšie by som to mohol opísať asi takto – idete si po prístave, vonku teplo, slnko svieti, príjemný deň, semtam niečo odfotíte, pozeráte do výkladov na ľudí, snažíte sa nezavadzať behúňom a tak…pohodička, a v tom na vás zrazu z ničoho nič zbliakne zarastený starý černoch spoza dvoch z najbližšieho-živého-plota-ukmasnutých haluzí „BU“!!! Miestna známa firma a kreatívny zarábač sprepitného 😀 Pri tom všetkom mojom očarení z parádnej atmosféry tohto miesta ma toto poriadne vyviedlo z rovnováhy a.k.a skoro som sa pokakal 😀 A Katka sa na mne akurát tak poriadne smiala ako som ho nemohol vidieť…no čo už, ale stálo to za to 🙂

Mínusový bod však odo mňa dostávajú niektorí miestni žobráci – momentálne medzi nimi totižto fičí akási nová móda, a síce niektorí z nich dobrovoľne priznávajú, kam nazbierané peniaze pôjdu…a tak sa kľudne môže stať, že na promenáde stretnete mladého zdravého človeka s nápisom na kúsku kartóna „nebudem Vám klamať, potrebujem peniaze na trávu“…akože nie že mínusový bod, ale nakopať do riti…(pardon za výraz)

Posledné, čo nás v tento pekný slnečný deň prístave zaujalo bolo plávajúce NAVY múzeum rozdelené medzi loď a ponorku…keďže sme však prišli neskoro, celé to vyšlo nazmar a z objavovania útrob týchto vyradených vojenských strojov nič nebolo (nevadí, vynahradíme si to o pár týždňov, ale o tom neskôr). U susedov sme ale objavili malé múzeum s historickými hracími automatmi – ozajstný klasický pinball, rôzne autíčka, čarodejnícke a veštecké zrkadlá a podobne…celkom sa tam človek zabaví 🙂

Pokročilá hodina nám zavelila na ústup, takže našim posledným miestom sa stalo mrakodrapové downtown. Cestou tam sme v parku pred hlavnou budovou prístavu (Ferry Terminal) objavili niečo pre nás celkom exotické – voľne „pohodené“ papagáje na stromoch v parku! Tak ako my máme v Trenčíne holuby, v SF majú na tomto mieste papagáje 😀

Downtown bol celkom fajn…historické električky, mix modernej a klasickej architektúry, obrovské budovy a všetko čo k tomu patrí – uponáhľaní ľudia v oblekoch, pomedzi nich sa predierajúci bežci, pouliční umelci, semtam nejaký streetart, dymiace kanály, taxíky…takto nejak si predstavujem New York 😀

V sobotu (10.10.) sme mali na programe prístav v San Franciscu opäť, tentokrát však z iného dôvodu – v meste sa konal slávny tzv. Fleet Week, čiže do prístavu vplávala námorná flotila a v sobotu mali na programe vrcholné letecké čísla. Nám dvom veľa nebolo treba, aby sme tam boli nastúpení už nejakú tú hodinku vopred aj s ďalekohľadmi pripravení spolu s tisíckami ľudí sledovať najlepších pilotov NAVY.

Vystúpenie začali zoskoky parašutistov skupiny Leap Frogs a simulované záchranné akcie pobrežnej stráže. Celá show bola situovaná takmer v celom zálive neďaleko mosta Golden Gate. Preto sme všetko ani nepostrehli (napríklad záchrannú akciu), keďže to bolo takto rozťahané na niekoľko kilometrov…

Prvé lietajúce akcie prišli so skupinami Lucas Oil, Red Star Pilots Formation a Ace Maker T-33. Najväčšou slabinou celého programu boli jednotlivé medzery medzi tými momentami, keď sa niečo skutočne dialo…čiže chvíľu akcia a potom dlho nič. Tieto pauzy sme si však skracovali kecaním s miestnymi „odborníkmi“ na všetko, ktorí na móle boli ešte hodinku pred nami 😀

Jedným z prvých vrcholov dňa bolo vystúpenie formácie Patriots Jet Team lietajúcich na strojoch L-39 Albatros. Farebné stuhy za nimi a tesné vzdušné súboje boli dosť dobré na to, aby sme pochybovali o nasledujúcich vystúpeniach ako by mohli byť ešte lepšie…

Po predvedení linkového lietadla Boeing spoločnosti United Airlines prišiel na rad konečne zlatý kliniec programu – formácia šiestich námorných bojových pilotov NAVY Blue Angels na lietadlách typu F/A-18 Hornet.

A aj keď boli Patriots dosť dobrý, modrý anjeli boli úplne iná liga – neskutočný zvuk motorov, krásne tesné formácie Delta a Diamond a hlavne precíznosť a krkolomné kúsky, aké piloti predvádzali boli tým najlepším vyvrcholením dňa 🙂

O sprievodný program sa staralo množstvo stánkov s príslušníkmi jednotlivých zložiek námorníctva, náborové aktivity alebo aj rôzne hudobné vystúpenia na pódiu pri Pier 39. Nimi sa naša sobota v SF aj končila, teda ak nepočítame prechádzku downtownom cucajúc karamelové frapučínko z Katkinej obľúbenej (ona vraví overenej) kaviarne Starbucks…

Sobota teda bola úspešne za nami a ja už som sa osobne tešil na futbalovú nedeľu (11.10.). Pri návšteve takých miest ako je Bay Area by bolo podľa mňa obrovským hriechom nenavštíviť aspoň jeden zápas obľúbených domácich športov ako sú baseball alebo americký futbal. A keďže Katka bola pred dvoma rokmi na baseballovom zápase Giants, voľba padla (ešte niekedy v júli) na legendárny tím amerického futbalu Oakland Raiders hrajúcim proti Denveru Broncos, tímu vedenému ešte legendárnejším QB Peytonom Manningom 🙂

Ja som sa tešil ako malý chlapec ešte aj na cestu tam 😀 Čím je miestny tím však taký legendárny? Jednoznačne fanúšikmi, keďže sa považuje za najobľúbenejší tím pracujúcej vrstvy, a ktorí na zápasy chodia nahodení do kadejakých masiek a kostýmov.

Samotný zápas bol celkom oničom hlavne vďaka perfektným obranám, zabaviť sme sa však mohli pohľadmi na miestne zvyky a hlavne fanúšikov.

Najväčším rozdielom v povzbudzovaní medzi je asi to, že tu nemajú žiadne pokriky a chorály ako u nás na hokeji či futbale, tu sa len robí hluk (noise) a meria jeho intenzita 😀 Takisto je tu pomedzi jednotlivé hry zaradených viacero aktivít ako napr. DJ, rozni tanečníci, cheerleaderky, polčasová show a tak…keby bol lepší futbal tak by to celé bolo ešte lepšie a hodné aj takých 5 z 5 hviezdičiek 🙂

Po zápase sa na prázdny štadión zniesli tisíce čajok s cieľom pomôcť poupratovať zvšky jedál a my sme sa vyšplhali na najvyššie miesto aby sme si pozreli vzdialenú siluetu downtownu v San Franciscu aby sme sa následne mohli tlačiť spolu so stovkami hulákajúcich Raaaaaaaideeeeeeers smerom k vlaku 😀

Náš posledný výlet do SF sa konal v stredu 21.10. a na pláne sme tentokrát mali iba takú menšiu prechádzku miestnymi štvrťami až ku mostu Golden Gate a cez prístav späť. Najskôr sme sa električkou previezli k radnici, pred ktorou sa nachádzal veľmi pekný malý lokálny trh s ovocím a kvetmi. Pred radnicou na trávniku boli namaľované futbalové ihriská a obďaleč cvičila skupinka postarších dám yogu, tomu vravím správne využitý mestský priestor pre všetkých 🙂

Neďaleko sa nachádza štvrť Haight-Ashbury, známa predovšetkým svojou históriou ako rodisko kultúry hippies. Obchodíky s kadejakým pre nás podivným a hlavne podozrivým tovarom, bandy potulujúcich sa dredatých týpkov, pričasté závany marihuanového oparu alebo typické farebné domčeky sa tu dajú nájsť na každom rohu a kroku. Toto miesto dýcha históriou aj keď je už viditeľne dávno za zenitom a svojimi najslávnejšími časmi…

Tesne pred obedom nás autobus vyhadzuje pred najznámejším symbolom San Francisca – mostom Golden Gate. Tento most vlastne ani nedostal meno, iba si ho privlastnil – Golden Gate, alebo aj Zlatá brána je úžina, ponad ktorú sa vypína.

Odtieň farby, korou je natretý sa nazýva „medzinárodná oranžová“ (international orange), je to špeciálna bezpečnostná farba, definovaná ako „trochu tmavšia a hlbšia oranžová, bližšie k červenej“…na most sa dostala ešte v časoch jeho výstavby, keďže ňou ako základovou farbou boli natreté všetky oceľové časti budúcej konštrukcie, ktorým mala pomôcť ustáť vysokú vlhkosť a časté striedanie hmly, slnka a vetra.

My sme si ho bez akejkoľvek hmly v krásnom slnečnom počasí vychutnali popri obede z miesta pod návštevníckym centrom, ktoré bolo totálne perfektné a hlavne celkom prázdne…

Ešte ráno bolo našim cieľom dostať sa aj na druhú stranu na ďalšie dobré vyhliadky, ale po príchode na miesto sme zistili, že sa tam bez vlasntého auta alebo minimálne taxíka nedá dostať inak ako pešo…celkom smutné keďže ide o zrejme najfotografovanejší most na svete. Prejdenie mosta a blúdenie po úzkych cestách iba pre autá sme vyradili, tak nám ostala prechádzka po moste po prvý pilier s výhľadom na mesto a záliv…

Z mosta sme sa vydali na poslednú prechádzku prístavom a downtownom aby sme ešte nachvíľku zažili pohodovú a uvoľnenú amtošku, ktorá sa nám v tomto krásnom meste tak zapáčila. San Francisco sa aspoň u mňa zaradilo medzi moje najobľúbenejšie a najoriginálnejšie mestské destinácie 🙂

Ak by bol niekto nedajbože zvedavý, ako sme trávili zvyšok času v Saratoge a samotnej Bay Area, tak to vyzeralo dosť pestro 😀 Napríklad Katka sa snažila pospájať optický kábel s jeho koncovkami:

…ja som inštaloval klimatizačnú jednotku:

…Katka kuchtila vepřo-knedlo-zemiaky:

…ja som písal blogy pri exotických večerách:

…Katka prala:

…a keďže z niektorých aktivít sme zatiaľ nenašli fotky, tak si môžte len domyslieť ako sme betónovali, posielali domov obrovskú krabicu s vianočnými darčekmi, ťahali optický kábel od susedov a tak podobne 😀

V utorok 27.10. sme sa skoro ráno zviezli na letisko do Oaklandu, odkiaľ naše kroky vedú na náš 5 dňový dovolenkový kúsok raja uprostred Tichého oceánu – Oahu na Hawaii 🙂