Deň 112 (11.9.) Hranice sme prekročili úplne nenápadne niekde medzi dedinami, väčšinu cesty nám pršalo. Ako sme prichádzali na stellplatz v prístave mesta Henåns, spomedzi oblakov sa k nám ako na privítanie predralo teplé jesenné švédske slnko. Katke sa už len ťažko vyberalo, kde zakotvíme. Krajina je už taká typicky švédska, mierne kopčeky, farmy, lesy a pomedzi to skaly. Už to nie je ako v Nórsku, čo sa týka výhľadov (česť výnimkám). Skôr hľadáme miesta, ktorých okolie by sa nám mohlo páčiť – rozumej, dobré ihrisko alebo pláž alebo pekný pohľad na dedinku/rieku/jazero. Nemáme ani moc plány, kde sa zastaviť a čo vidieť. Skôr len tak ideme krajinou a vyberáme vedľajšie cesty, ktoré sú pre nás určite zaujímavejšie ako diaľnice. Nakoniec sme sa rozhodli pre dedinku Henåns. V pomerne lacnom stellplatzi máme zahrnuté všetko, teda aj sprchy, elektrickú prípojku, dokonca aj práčku a sušičku – tie už celkom urgentne potrebujeme, máme na sebe posledný pár ponožiek 🤪Už zaparkovaní karavanisti boli takmer všetci vonku na stoličkách a vyhrievali sa.

Katka uteká hneď oprať prvú várku, ja kotvím šKatuľku a princeznička s Rastinkom ešte odfukujú v aute. Po zobudení ideme na výjazd pešo do neďalekého „centra“ dedinky, kde je obchod a ihrisko :). Samotný stellplatz je hneď pri prístave, vrátane hál a žeriavov na lode – vyberajú a rozoberajú tam lode z mora, čistia a nakladajú na vozíky a odvážajú ich preč, zrejme niekam do skladov. Asi už fakt končí sezóna, keď už aj loďky/plachetnice „balia“ a odvážajú, hlavne za takéhoto fajn počasia. Večer prichádza opäť dážď.

Deň 113 (12.9.) Ráno opäť prší, potom neprší, potom znovu prší, až sa nakoniec vyčasí 👍Ja s Katkou sme stihli výjazd – najskôr na ukážku uschovávania a rozoberania plachetníc, neskôr a obchod, keď začal silný lejak. Skryli sme sa pod strechu pred kaderníctvom a pozerali, ako teta strihá uja – Katulienka videla prvýkrát kaderníctvo. Odchádzame po obede, uháňame smer Göteborg, kde sa máme stretnúť s našou návštevou, babkou a dedkom 🥰

Z Henåns ideme cestou 160 na juh, ktorá sa kľukatí farmársko-lesíkovou oblasťou, až sa neskôr napojíme na diaľnicu E6. Potom si to už svištíme na sever Göteborgu, do časti Hisings Kärra, kde budeme bývať cez Airbnb. Teda babka s dedkom budú v domčeku, my pred domčekom v karavane.

Po úvodnom presviedčaní požičaného čínskošvédskeho plug-in hybridu, aby sa rozbehlo, to dedkovci úspešne zvládli, dorazili za nami z letiska a začína týždenná tlačenica v našej šKatuľke 🤪.

Katka je v siedmom nebi, objíma dedkovcov, chytá ich za tvár – už nie sú 2D v obrazovke telefónu, ale 3D! Navečer ideme pozrieť Moniku a jej rodinku, tatovu kolegyňu z čias minulých, keď boli ešte bohovia malicherní a krutí 🤣 Naposledy ich boli pozrieť v roku 2003, teda pred 22 rokmi aj s 12 ročnou Katkou 🙈 Stretnutie bolo veľmi príjemné, veľmi radi sme ich opäť videli 🥰

Deň 114 (13.9.) Magický dátum, mám narodky…celkom fajn oslavovať na cestách cestovaním 🥳 Katulienka ráno nabehla za dedkovcami do chatičky a lašovali v hračkách na ubytku. Pred obedom sme vybehli na prechádzku k močiarom vedľa ubytka – Svankälla våtmarkspark, je tam spravený chodník a rekreačná oblasť okolo jazera. Cestou hľadáme kešky, preto sme na takých zvláštnych miestach a vo zvláštnych polohách 😛

Po obede sme sa vybrali s Monikou a jej manželom Romanom do jedného z mestských parkov – Slottsskogen, kde sú aj výbehy so zvieratkami. Je to pomerne obrovský park. Sú tam aj múzeá, nás ale samozrejme zaujímajú zvieratká a ihriská 🙂 Katulienka ešte dospávala na parkovisku, nás zatiaľ zabávala prekážka na „vikingskom behu“, ktorý sa konal v parku. Zastavili sme akurát pred preliezacou prekážkou, kde sa mali bežci vydriapať hore a preliezť. Vikingský beh je obdobou/napodobeninou Spartan race, ale oveľa oveľa oveľa pohodovejšia. Niektorí pupkoši prekážku bez mihnutia oka obehli, iní si pomáhali, niektorí to skúsili ale nevyšlo, tak to obehli a išli ďalej 🤣…celkom bola sranda na nich pozerať…

Po zobudení slečny sme vyrazili… tučniaky, tulene, kone, losy, daniely, jelene, kozy, ovce, sliepky…potom ihrisko…všetko to je vrámci mestského parku, všetko zadarmo 🙂

Celkom dlhý deň ukončujeme v karavane, večera a potom narodeninová torta s prskavkou, ktorej sa Katulienka neskutočne bála 🤣🤷‍♀️. So svokríkom padlo aj nejaké pivo, pre mňa prvé pivo od Magdeburgu a druhé na výlete 😀

Deň 115 (14.9.) Ráno prekvapivo opäť leje. Po zmoknutí vyrážame smer Aeroseum, letecké múzeum, ktoré je v podzemnom hangári veľkom 22000 m2. Vnútri sú stíhačky, helikoptéry a kadejaké iné lietadlá. Do niektorých sa dá aj sadnúť. Plus tam je aj veľké množstvo interaktívnych výmyslov. Bolo tam veľmi fajn, dalo by sa tam stráviť aj oveľa viac času. Katulienka ale veľmi nechcela ísť do stíhačky, povedala nám, že má z nej celkom rešpekt takto nablízko…

Po príchode do kempu Stenungsögården sa konečne vyjasnilo, huraaaaa. Katulieka hneď napochodovala k babine do chatičky, kde sa hrali,potom pieskovisko, neskôr prechádzka. Kemp je na členitom teréne, v kopčekoch, pomedzi chaty a víkendové domčeky vyrastajú prekrásne stromy. Večer sa Katka opäť nasťahovala k babke a dedkovi. Ošetrovala oboch 😁.

Deň 116 (15.9.) Ráno s veľkou Katulienkinou nevôľou odchádzame – slzičky na krajíčku s komentárom „páčijo, ceja som byť ešte“. Stále nás však čakajú krásne miesta, takže sa už po chvíľke a prvej pesničke od Miroša Jaroša otrasie. Obednú pauzu máme v Svanesunde, majú tu parádne ihrisko. Do karavanu sa aj v takomto daždi zmestíme úplne vpohode. Sme skôr zvedaví, aký prázdny sa nám bude zdať po odchode dedkovcov 😀

U Moniky sme konečne dostali vysvetlenie z prvej ruky na autá s trojuholníkmi, ktoré sú väčšinou na čele každej kolóny. Vysvetlil nám to Roman a 17 ročná Viktória – tradične môžu autá šoférovať od 18tich. Majú ale špeciálny systém vyvinutý pre mladých, ktorý im od 15tich umožňuje šoférovať špeciálne upravené autá – tzv. „A-traktory“ – je to regulérne auto upravené na maximálnu rýchlosť 30km/h, bez zadných sedadiel s veľkým trojuholníkom namiesto zadnej EČV/ŠPZ. Je to hlavne z dôvodu dochádzky na stredné školy v odľahlých oblastiach, ale využívané to je všade. Nemusím hovoriť, že väčšina z týchto áut je poupravovaných…je to celkom vtipné, ak vás na regulérnej ceste brzdí napríklad A8 audinka vlečúca sa ledva tridsiatkou.

Deň zakončíme v mestečku Lysekil, kam sa dostávame prekvapivo trajektom. Aj sme si mysleli, že trajektom už nepôjdeme, ale prekvapko bolo o to lepšie. Cesta naokolo by bola pridlhá a tento trajekt bol dokonca zadarmo. Katka cestou vyhľadávaním spoločných ubytiek prišla na to, že AirBnB je lacnejšie ako napríklad chatky v kempe…naviac samozrejme hľadá a vypisuje domácim, či majú dodatatočne veľký parking pri dome, kam by sme mohki odstaviť karavan a prenocovať. Kúsok od mestečka Lykesil sme také ubytko aj našli 😍 Katulienku celkom baví objavovať nové ubytká, hneď ide za babinou a dedom do „domčeka“ skúmať a hlavne lašovať. Inak ďalšia zaujímavosť Škandinávie, v ubytovaniach nemusí byť posteľné prádlo, ani uteráky. Musíte si ich priniesť so sebou. Teda nemusíte, väčšina ubytiek ich vie poskytnúť, ale je to dosť vysoká suma za požičanie. A druhá vec – pri odchode musíte po sebe upratať. Vysávač, mop aj čistiace prostriedky sú k dispozícii. Je to tu tak vo všetkých ubytkách, kde sme zatiaľ boli…Opäť, dá sa priplatiť za upratovanie niekoho iného, ale nie je to tu zvykom.

Navečer sa celkom krásne vyjasnilo, radar hlásil krátke okno medzi búrkami, tak sme vyrazili do neďalekého centra. Parking bol zadarmo, veď je po sezóne 🥳 Vybehli sme pozrieť kostolík (iba zvonku, lebo bol zatvorený). Na priľahlom kopčeku s vyhliadkou sme ulovili kešku a išli dole do mesta pozrieť starú historický časť Gamlestan.

Mestečko začalo byť osídlované v 16.storočí a v historickej uličke Gamla Strandgatan v tejto oblasti majú domčeky cez 200 rokov. Sú to také pekné malé severské farebné drevené domčeky. Na konci historickej uličky sme to otočili a išli späť smerom k autu…ale predtým, neuhádnete, kde sme mali zastávku – áno, na ihrisku, toto bolo tematické, včielkovské. Poslednú foto mňa fotila naša malá fotografka 🙃

Deň 117 (16.9.) Katulienka nemala nejakú dobrú noc, vyzerá to, že na ňu niečo lezie. Je mierne zahuhňaná ale našťastie bez teploty (alebo minimálne zvýšená). Z Lysekilu ideme severným smerom, neskôr západne k moru. Celkom neskoro sme sa vymotali, a teda prvá zastávka je krátko po vyštartovaní, pri obchode a ihrisku v dedinke Brastad…

Ja som za rohom objavil jeden z typických švédskych bazárov – miesto plné všetkého. Medzi Švédmi sú bazáre extrémne populárne – veľa z nich má dobročinné účely, ale sú hlavne miestom, kde si viete výhodne kúpiť štýlové doplnky do príbytku. Celkovo je to vec severskej kultúry a mixu minimalizmu a udržateľnosti.

Cestou do First Camp Kungsham / Solvik nám poriadne leje. Neskôr sa našťastie počasie umúdri a vyjasní sa, ale zato echt fučí. Cesta bola aj tak zaujímavá, videli sme peknú farmársku krajinu, lúky, lesy, polia, kravy, ovce, kone…a pomedzi to vykúkali obrovské oblé skaly.

Kemp je viac ako parádny. Je vkliesnený pomedzi už spomínané oblé skaly, extrémne rozľahlý – samozrejme tak, ako skaly dovolili 🙂 A aký je vybavený! Dokonca tu boli aj rodinné kúpelky (kúpelňe ako bežne nás doma s umývadlom, wc a sprchou) a najväčší bonus – detská kúpelňa s detským mini záchodíkom a detskými umývadielkami (aj pultom na prebaľovanie a sprchami a vaničkou pre detičky a bábätká).

Zakotvili sme s karavanom hneď vedľa ihriska – na jednom z lacnejších miest, vraj je menšia parcela. Nám to ale s našou malou šKatuľkou absolútne neprekáža, my sa vopcháme prakticky všade 😁 Kemp je aj tak prázdny a ihrisko slečna plne využíva. Je tu aj trampolína a elektický bager s rukou na nakladanie dreva…netreba hovoriť, že sme sa všetci pekne pohrali. Hore na kopčeku je aj minigolf, opäť zapracovaný do kopčekatého skalkového terénu. Takéto strmé kľukaté dráhy sme veru ešte nevideli.

Dedkovci sú v domčeku na kopčeku, cca 3-4 minútky pešo od nás. Katulienka tam je pečená-varená, ako ináč…ošetruje dedka, lašuje v babkinej taške, alebo varí v kuchyni. Zvyšok dňa sme v kempe a postupne objavujeme všetky jeho zákutia.

Deň 118 (17.9.) Budíme sa do slnečného, bezoblačného a kľudného (rozumej – nefúka) rána. Doobedie sme v kempe, na obed ideme na spanilú jazdu po okolí, aby Katulienka zaspala a vraciame sa do kempu. Po zobudení ideme do neďalekého mestečka Smögen. Máme stále prekrásne počko a ako bonus k tomu je čarovné aj toto mestečko. Je síce veľmi citeľne po sezóne, napríklad parking je opäť zadarmo (v sezóne 3€/hod). Mestečko vyzerá vcelku poloprázdne, sem tam nejaký turista a domácich minimum. Na chodníčku popri mori sú všetky obchody už nenávratne zavreté 🤣 Katulienka chcela nejaké pečivo, no nebolo ho kde kúpiť 🤷‍♀️ Ale aspoň sme mali pekné výhľady na domčeky bez toho, aby sme sa tam pchali so stovkami ďlaších ľudí…

Deň 119 (18.9.) Z kempu sa potrebujeme dostať bližšie ku Göteborgu, aby nemali babka s dedkom ďalší deň príliš ďaleko na letisko. Obedná pauza je teda cca po pol hodinke jazdy v Munkedali, samozrejme pri parku a ihriskách. Inak park bol veľmi zaujímavý tým, že tam behalo apoň 5 automatických kosačiek a pekne to tam upravovali 🙃 U nás by podľa mňa neprežili ani deň, čo by ich niekto hneď „premiestnil“. Kúsok po odchode z parkoviska dopĺňame plyn 💪

Na dnes to opäť vyhralo AirBnB, ostávame v a pri malom domčeku v kľudnej časti Gråbo, cca 35min od letiska. Nemali by ísť ani po diaľnici, tak snáď nebude zápcha 🤞 Spolu ešte vegetíme v minidomčeku, prejdeme sa na ihrisko (hojdačka a pieskovisko sú aktuálne najzaujímavejšie hracie prvky), kešky tentokrát vôbec nechce hľadať. A potom späť do domčeka pobehovať z jednej strany na druhú…ja mám aspoň konečne čas podopisovať blogy.

Deň 120. (19.9.) Ráno sa ešte spolu naraňajkujeme, Katulienka sa pohrá s dedkovcami, ktorí o 11:00 vyrážajú smer letisko. My sme ešte poupratovali domček a pri vyberaní riadu z umývačky úspešne rozbili 2 naše poháre 😵‍💫…ešte, že dnes ideme do IKEI 😀 Tá bola naplánovaná ako „rozptýlenie“ pre Katulienku, keďže jej hlavný zabávač (Babina) odletel preč. A zároveň našťastie nemusíme variť obed 🙃

Pohrali sme sa teda v Ikei, v jedálni bola parádna hernička asi so 4 kuchynkami, vláčikom, kasou a ostatmými hračkami, dokúpili sme rozbité poháre, plus Vianočné ozdoby na pamiatku – látkové muchotrávky ako suvenír z ozajstnej švédskej Ikei 🙂 Fakt tam inak už mali Vianoce v plnom prúde 🤯🤣 Ako bonus to po odchode Katulienka takmer okamžite zalomila….

Po „mestskom“ dni máme tak nejak chuť vypadnúť do lesa, a aj tak nakoniec robíme – valíme si to najskôr diaľnicou južným smerom v hustej piatkovej premávke. Zakončujeme to v strede lesa, pri jazere, neďaleko veľkých vrtulí na výrobu elekriny, ktoré znejú ako lietadlo niekde vysoko na oblohe. Miesto vyzerá ideálne na ohník, a tak pri kaluži rýchlo vyrábame kamenné ohnisko, Katulienka zbiera drievka ako divá, Rasťo ich zase kradne, kúše a hrá sa s nimi 🤪 Údime sa pri ohníku, nemáme čo opekať ale užívame si konečne možnosť zapálenia ohňa. V Nórsku bol celoplošný zákaz, tak sme tam nemohli. Lesík vyzeral ako stvorený na hríby, ale žiadne neboli…keďže máme ešte navečer čas, kontrolujeme stav všetkých náplní v aute, a v karavane robíme výzdobu z vianočných hríbikov.

Deň 121. (20.9.) Celú noc bolo vonku 16°C, ani sme nemuseli kúriť. Ráno išla okolo obrovská tlupa vysmiatych bežcov, vekový priemer tak 55-60, to sa nám v slovenských lesoch stať asi nemôže. V pláne dnes máme sobotný bazár v meste Kungsbacka. Celkom nás prekvapilo, že tam normálne stáli ľudia v rade ešte pred otvorením. Boli sme zvedaví, kam sa „rozbehnú“, neuveríte, išli k regálu s domácimi potrebami – šáločky, vázy atď. 😅 My sme si odniesli mix lega – máme samozrejme málo!

Deň končíme na parkovisku pri ihrisku a obrovskej pieskovej pláži Östra v meste Halmstad. Je totálne teplo, ledva na krátke tričko. Keby tak nefúkalo od mora, tak aj na kraťase pre Katky. Je tu dosť miestnych, ale sú rozptýlení po ihrisku a spomínanej obrovskej pláži. Ihrisko je perfektné, Katka konečne prelomila strach zo šmykľavky, je tu taká pomalá zatočená a veľmi ju to baví…a aj spolu s hojdačkami samozrejme. Ihrisko má inak až veľmi mäkký gumený podklad, také by sa hodili aj u nás.

Boli sme kuk aj pláž samozrejme, celý breh bol lemovaný naplavenými riasami, tak sa ani nedalo ísť do vody, lebo samá rozkladajúca sa riasa (veď je po sezóne)…vykopali sme teda jamu, kde sme mali vlastné jazierko 🙂

Deň 122 (21.9.) Odbočili sme z diaľnice smerom na juhovýchod. Aj keď bolo pekné, pobrežie nás až tak neoslovilo, rovina, diaľnica, premávka. Vnútrozemie bolo o troška viac zvlnené, viac lesov, farmy so zvieratami…Katka má pocit, akoby videla naživo hru farmville. Jediné miesto, ktoré sa nám široko-ďaleko pozdávalo, bol Persköps Ställplats. Vraj vyhral v 2017 kemp roka. A vážne to tam bolo prekrásne. Prostredie ako v parku. Miesta boli ďaleko od seba, trávička, jazero, jesenné stromy, všade veľké hríbiky, celkovo veľmi dobre vybavený samoobslužný kemp, bola tu aj domáca nebojácna mačka ktorá kontrolovala každý karavan a neskutočne vytáčala Rastíka 😀 Majiteľ navrhol aj prechádzku po okolí so 7mimi keškami. Našli sme všetky 💪 (najbližšia kempová nás dobre potrápila, ale našli sme nakoniec).

Deň 123 (22.9.) Katulienka nám zaspala celkom nečakane, pred obedom po ceste z kempu do obchodu. Obedujeme teda až po jej zobudení na parkovisku najbližších potravín s teplým pultom, v mestečku Svalöv, kde „uvaríme“ pečené kura 😁 Po obede vyrážame už smerom na Malmö. Na rozbitie cestovania dávame pauzu v karavanovom centre – naša najnovšia úchylka – chodiť, ňúrať a porovnávať všemožné aj nemožné karavany.

Cesta z karavanového centra bola takmer po úplnej rovine, polia a lesy všade naokolo, semtam medzi nimi vykukne červená farma v hlúčiku stromov a znovu polia a znovu farma a tak dookola. Pripomína nám to veľmi vzdialene južné Slovensko, ale z nejakého dôvodu tu je krajšie. Deň zakončujeme východne od Malmö pri hrade Torup. Je to obrovský areál jednak samotného hradu a priľahlých záhrad, ale aj okolitých budov, stajní, rekreačného lesného areálu s ihriskom, náučným chodníkom atď. Stojíme na veľkom parkovisku pri lesnom areáli a je nás tu viacero karavanistov.

Po zastabilizovaní šKatuľky sme išli na ihrisko, ale slečinka dnes nejak nemala svoj usmievavý deň, asi mala dosť cestovania. Ktovie. Tak sme ju šupli do kočára a išli pozrieť areál hradu. Tam sa jej už našťastie páčilo. Najväčší úspech mali samozrejme 3 zvedavé somáriky. Hneď za nimi skončil prvý čerstvý orech tejto sezóny.

V noci už nestretávame tlupy mladých na parkoviskách, asi preto, že už je školský rok. Zato niekto si neodpustil nočné trúbenie okolo 01:00 v noci. Pomaly prešli až na začiatok radu karavanov. Tam dupli na plyn, rozbehli sa popri nás a trúbili po celej dĺžke parkoviska 🤷‍♀️.

Deň 124 (23.9.) Katulienke sa postupne mení spánok, zaspáva skôr a aj sa skôr budí. O 7:20 sme už hore, raňajkujeme, balíme a ideme ešte pozrieť somárikov. Máme čas, Ikeu otvárajú až o 10:00. Tam dávame obed, koláčik, pohráme sa a lúčime sa so Švédskom. Do Kodane to je kúsok, cca 30 minút, dúfame, že slečna stihne zaspinkať. Ikeou symbolicky tiež definitívne uzatvárame okruh Švédskom a Nórskom. Boli sme tu 16.deň našej cesty, 7.6., teraz je to 124.deň, 23.9…ten čas ale letí!