Tak konečne po týždni plnom zážitkov a viac ako tisícke fotiek sa dostávam k písaniu ďalších blogov…je toho toľko, že to musím rozdeliť možno až do štyroch článkov, takže sa bude na čo pozerať dúfam 🙂 Cestu autom sme začali ešte skôr, ako sme ho vôbec mali, a to prípravami. Deň pred odjazdom z bizónej rezervácie nás Pam zobrala na výlet do Heleny s cieľom poľovať na čo možno najlepšie zásoby na náš trip. Výsledok je vidieť hneď na prvom obrázku, uvidíme koľko nám to vydrží 😀

Pobalení a nabalení, plní nezvyčajných zážitkov sme sa v sobotu ráno lúčili s Pam na letisku v Bozemane, odkiaľ sme vyštartovali na našu spanilú jazdu krásami severnej ameriky. Cieľom bolo čo najskôr prísť do Yellowstone NP a chytiť si miesto v kempe pred davom dovolenkujúcich američanov, ktorí sa tam valili vo vlnách na predĺžený víkend. To sa nám našťastie podarilo v super kempe v mestečku Mammoth, kam sme sa dostali cez severný vstup do parku.

Pár slov o parku – je to najstarší národný park na svete, my mladší ho poznáme hlavne vďaka medveďovi Yogimu, rozkladá sa na takmer 10 tisíc kilometroch štvorcových, čo je približne pätina Slovenska. Do parku sme sa dostali na tzv. Annual Pass, čo je zjednotená vstupenka do všetkých národných parkov v U.S. Investícia do nej sa nám vpodstate „vrátila“ hneď pri vstupe, keďže stojí rovnako ako vstupy do Glacier, Yellowstone a Grand Teton dokopy s tým, že my ju ešte využijeme v mnohých ďalších (iba pre info, platí jeden rok). Nedá mi nespomenúť náš stan, ktorému ako asi jedinému idem urobiť reklamu, pretože sme hľadali niečo ľahké, moderné a kvalitné a našli sme a zatiaľ nás nesklamal – takže, Norsk 2 Neo od ZAJO, odporúčame 🙂 (to píšem zo svojej skúsenosti, sponzorov nemáme)

Naša povinná výbava, vďaka ktorej sa cítime vpohode aj keď je naokolo nepohoda pozostáva z nafukovacieho matracu, ktorý sa nám tak-tak zmestí do našeho obydlia, teplých spacákov, prikrývky tvorenej lacnejším spacákom, outdoor plynovým varičom, LED svietidlami, páperovými vestami, dvoma ružovými ďalekohľadmi, rolnička, vetruodolnými bundami a v týchto končinách nepostrádateľným bearsprejom – sprej, ktorý by nás v prípade útoku medveďa grizzlyho mal ochrániť.

Turistikovanie sme si rozdelili na niekoľko dní, pričom hneď po našom prvom postavení stanu sme si to namierili do infocentra v Mammoth a následne sa už kochali pohľadom na Mammoth Hot Springs Terraces, ktoré sa menia každým rokom, tak ako aj celý park. Vedľa infocentra sa kľudne pásli soby. Ja som teda soba ešte nevidel a musím povedať, že skôr ako veľkého jeleňa by som ich opísal ako koňa s parohami, sú obrovské!!!

Pri príchode k autu nás ešte zaujala malá prednáška od miestneho rangera, ktorý ľudí učil, ako sa správať pri stretnutí s medveďom grizzly. Ak by sme ho zbadali niekde na chodníku pri túre a on by nezbadal nás, treba potichu ustupovať pričom ho stále treba sledovať. Ak by nás zbadal, treba sa začať rozprávať kľudným hlasom a pomaly ustupovať. Ak by nás ale začal pozorovať a rozbehol by sa k nám, neutečieme mu…odistíme bearsprej, a keď je tak 10 metrov, spustíme to čím sa vytvorí určitá bariéra, na ktorú grizzly narazí a pocíti neskutočnú bolesť…vo väčšine prípadov medveď ujde. Ak nie, a útok pokračuje, neostáva nič iné ako ľahnúť si na brucho, rukami si chrániť krk a čakať kým by to peklo neprestalo…a potom ešte zopár desiatok minút aj so zraneniami, pretože sa môže stať, že si tam macko sadne a bude sledovať, či ste ako hrozba nadobro skončili…na ukľudnenie kuknite patvary na hot spring terasách:

Poučení a vystrašení sme sa navečer vydali do Lamar Valley, jedného z najlepších miest v parku na sledovanie divej zvery, kde treda rozhodne chodiť pred západom alebo pred východom slnka. Hneď pri príchode nás prekvapili bizóny križujúce cestu a neskôr aj popri ceste parkujúce veľké množstvo áut. Zistili sme, že všetci sledujú asi 5 kilometrov vzdialeného medveďa grizzlyho, ktorý sa motal okolo stáda bizónov. Aj keď veľmi vzdialený, tešili sme sa aj z toho…grizzlyho nevidieť každý deň, takže sme mali navečer celkom šťastie 🙂

Prvá noc v stane bola mrazivá a veterná, ale vďaka dobrej príprave a výbave sme ju zvládli s prehľadom. Budík nastavený na 5:15, aby sme pri východe slnka už boli v zhruba 40 minút vzdialenom Lamar Valley. Tam sme narazili asi na najzaujímavejších týpkov, ktorých viedol postarší skúsený pán. Ich chlebíčkom je dlhodobé sledovanie vlkov v danom údolí. V to ráno sme mali obrovské šťastie, pretože sme videli dokopy 5 dospelých vlkov a jednu vlčicu. A takto nejak to tam ráno vyzeralo 🙂

Po tomto pre nás celkom napínavom zážitku, kedy sme v mraze asi hodinu a pol sledovali vlky sme sa trochu ohriali v aute a rozhodli sa vyraziť na malú zastávku východne mimo parku – Beartooth Highway. A nemohli sme si vybrať lepšie.

Going to the Sun road v Glacier NP je jedna z najkrajších a najlepších ciest po akých som doteraz šiel…Beartooth Highway je najlepšia. V slnečnom ale mrazivom a veternom počasí sme sa vydriapali až do výšky 3334,5 metrov nad morom!!! Krásna cesta a neskutočné výhľady jednoznačne stáli za tie míle strávené mimo parku 🙂

Veľmi dlhý deň sme zakončili postavením stanu v Canyon Village, kde budeme nasledujúce ráno štartovať tour po kaňonoch 🙂 Ešte jednu pripomienku alebo poznámku – ak by mal niekto nejaké otázky alebo niečo, kľudne nám to sem napíšte do komentov, budeme len radi, nehanbite sa 🙂