Deň 9 (31.5.) Ešte sme len na začiatku a ja už meškám viac ako týždeň s písaním…má to ale dobrý dôvod, keďže už máme hotový blog o našom balení a je toho toľko, že to musíme ešte rozdeliť😊Malá Katulienka stále bojuje s teplotou, avšak nepoznal by to na nej asi nikto – jedinou známkou je neustále sledovanie maminy, od ktorej nechce spustiť dohľad ani nachvíľku. Ja som teda ako jediný mohol vybehnúť na nákup a doplnenie zásob, Katky mi len obe ticho závideli a ja im 😀

Keďže je vonku 24°C a my máme v karavane 28°C bez klímy, vytiahli sme prvýkrát vaničku. Princezničke sa tam veľmi nechcelo, ale nakoniec okúpala aj celú legovú zostavu zvieratiek. Najobľúbenejším miestom v kempe sa na dnes stáva pláž, z ktorej sledujeme skákajúcich a padajúcich surferov alebo parádne žlté bágre. Ďalšou dobrou aktivitou je sledovanie ostatných spolukempistov, ich návyky a rituály. Z kočára ich celkom často chodíme okukávať, pretože sú tu poväčšinou zástavbové karavany, iné ako náš ťahací a niektoré sú v hodnote vysoko nad 200 tisíc! Keď sa vraciame, ten náš zrazu vyzerá len ako taká malá šKatuľka.

Deň 10 (1.6.) – MDD oslavujeme od skorého rána konečne bez teploty, zato v zachmúrenom a upršanom počasí. Všetko naokolo – kemp aj plážové bary – tu mali pochystaný kopec aktivít pre deťúrence všetkých vekových skupín, a nakoniec takmer nikto v takom nečase neprišiel…a tak gumenné cukríky a bublifuk vyfasovalo aj naše dieťa 😊Konečne bola nálada aj na odrážadlo!

Po troch dňoch a lepšom zdravotnom stave sme si mohli konečne spraviť aj výlet a vybrali sa električkou do centra mesta na večernú prechádzku – hlavnou atrakciou bola hlavne „Zelená Citadela“, posledný dom projektovaný excentrickým rakúskym architektom Friedensreichom Hundertwasserom. Zelená sa volá vďaka streche a práci so zeleňou, zaujímavosťou je napríklad to, že tu je 140 stĺpov, vyše 900 okien, 55 bytov a nič z toho nie je rovnaké, všetko má iný tvar, farbu, textúru a rozmery. Žiadny byt sa nedá kúpiť a prenájmy sa začínajú na 1000€. Inak nás centrum celkom znudilo a tak sme si dali rozlúčku s footgolfovým ihriskom, na ktorom Katulienka najradšej chodila bosá. A mamina má tiež prvého kliešťa sezóny!

Nebola to žiadna dlhá výprava, už o pol piatej sa rozbaľujeme v parku menšieho mesta Lehrte, samozrejme vedľa ihriska a neďalekého nákupného centra. Katulienka už bez teploty, zato Katka so sopľom, takže tempo ďalších dní bude pozvoľné. Aspoň sme na miestnych krtincoch opáčili našu záhradkársko/pieskovú výbavu!

Deň 12 (3.6.) Dnes cestujeme iba jeden krát – potrebujeme sa dostať bližšie k Hamburgu, a tak sme si za cieľ vybrali nenápadnú farmu s koníkmi – Ferienhof Cohrs. Aké príjemné bolo naše prekvapenie, keď sme tam konečne prišli – krásne tehličkové stajne a chalúpky, obrovské detské ihrisko, krásny malý kemp a kopec koníkov a poníkov, malá hladkacia zoo so zvedavými kozami, jazdiareň, na objednávku čerstvé pečivo dovezené priamo miestnym pekárom… Všade voľný prístup podľa ľubovôle, ako bonus nádherné staré stromy – miesto ako v rozprávke!

Deň 13 (4.6.) Na takýchto plne vybavených miestach sa vždy doplníme, očistíme, ak treba operieme…páčilo sa nám tu tak veľmi, že sa tu zastavíme aj cestou späť. A aby sme sa v tom utvrdili, nechali sme tu našu slovenskú plynovú fľašu 😀 Domáci boli takí milí, že nám ju postrážia. Na severe totižto nevieme, či by sme mali možnosť ju doplniť a popri jednej nemeckej a ďalšej severskej by sme ju nemali kam dať. Ešte pred odchodom sme si pokecali s Nemkou zo susedného karavanu, ktorá tiež cestuje so psíkom. Srandovné bolo, že si podľa našej EČV myslela, že sme Švajčiari. A ešte srandovnejšie, že keď sme povedali Slovensko, prikyvovala v štýle „jasné, Československo“.

Po spánku sme vyrazili a úspešne prišli na predmestie Lübecku, tentoraz máme plne nabité a natankované, a tak ostávame iba v predzáhradke jedného domčeka – miestečko, ktoré sme našli cez appku Park4night. Keďže sme sa zdržali v Magdeburgu, rozhodli sme sa skrátiť si asi o deň cestu a zarezervovali na ďalší deň trajekt do Dánska. Vypláva niekedy poobede pred štvrtou, tak si hovoríme, že sa ráno predtým môžme zastaviť v Ikei, dať si tam obed, pohrať sa a pomaly ísť smer prístav. A tu nastáva prvý reálny test nášho výletu – nejde nám chladnička na plyn! Začína krízový scenár, dávame dolu kryty, a zisťujeme všetko, čo sa dá. Googlime, prehľadávame fóra, hľadáme Adria servisy v okolí. Po asi hodine sa dohodneme s milou pani domácou, že by sme radi využili jej prívod elektriky a pokračujeme v pátraní, bez rizika oteplenia chladničky. Prichádzame na možný kameň úrazu a jedinú vec, čo sme zmenili – namiesto slovenskej plynovej fľaše, ktorú sme nechali na ranči, sme zapli nemeckú. Kúrenie funguje, varič ide, problém má iba chladnička – a tak dumáme. Po vyskúšaní všetkého našeho nováčikovského know-how dávame dokopy prosbu na facebookovskú skupinu pre karavanistov, kde sa nám bez váhania hneď ozvú ochotní borci, na čele s nepriestrelným pánom Pokorným z PK karavanov a problém máme do rána vyriešený! Takže ak by sa niekomu niečo podobné stalo, je to novou fľašou – treba nechať zapnutý varič alebo kúrenie, a potom skúsiť opäť naštartovať chladničku. Keďže sme boli na elektrickej sieti, cez noc sme nechali slabo bežať kúrenie, ráno uvarili kávu, resetovali chladničku a bolo po probléme! Ešte raz ďakujeme karavanistom, bezpochyby najnápomocnejšej skupine na FB, akú poznáme 🙂

Deň 14 (5.6.) So spadnutým kameňom zo srdca si to ráno po vypití kávičky namierime rovno na parkovisko obrovskej Ikei, Rastinka nechávame v peliešku v šKatuľke (asi nový názov karavanu), veľká Katka ide robiť nákup na posledné dovybavenie detailov (ha!, to jej tak verím) a ja s malinkou pretekárkou v kočári uháňame vrchným poschodím s jasným cieľom – nájsť herničku! Samozrejme sme našli niečo ešte lepšie ako hernička – plne vybavenú detskú izbičku 🙂

Plní dojmov či už z hračiek alebo karamelových koláčikov a mäsových guľôčok sa okolo štvrtej naloďujeme spolu s kamiónmi na spodné poschodie trajektu smerujúceho z nemeckého Puttgardenu do dánskeho Rødbyhavn. Je to krátka plavba po kľudnom mori, všetkým sa páčilo a ja som nemusel stráviť ani minútu objímajúc záchodovú misu…morská choroba ma tentokrát obišla.

Deň končíme za rohom v mestečku Maribo, ktoré leží na ostrove Lolland. Je tu perfektný kemp rovno pri jazere, momentálne celkom plný. Aj tak sme mali šťastie a vychytali miesto rovno pri – asi už tušíte – ihrisku! 😀 Všímame si aj celkovej zmeny štýlu kempovania Dánov – oproti Nemcom sú takmer všetci v kempe autami ťahajúcimi prívesy ako my. V Nemecku bolo subjektívne oveľa viac motorhome-ov.

Deň 15 (6.6.) Nová krajina, daždivé ranné počasie, budík o 4:30 a kopec cestovania po horúčkovitom Magdeburgu boli dôvodom, prečo sme sa v Maribo rozhodli ostať na 2 noci. Chceli sme si požičať bicykle, ale prisilný vietor nás rýchlo vyviedol z omylu. Je tu aj dosť detí v Katulienkinom veku, a tak sa môže aspoň celý deň hrať a objavovať zákutia nepochopiteľnej dánštiny 3 ročných detí.

Deň 16 (7.6.) Z kempu sme vyrazili na naše pomery celkom skoro ráno, dnešný plán bol odvážny – dostať sa až do Švédska a ukončiť tak krátky dánsky výlet. To si niekde vyžadovalo spinkaciu pauzu, a tak padla voľba na piesočnú pláž na predmestí Kodane. Naivne sme si mysleli, že po spánku sa pôjdeme pohrať na preliezky a mamina zatiaľ prichystá obed – aká chyba 😀 Katulienka hlási „ja nechcééééééém“, tak ostávame v šKatuľke…keď je vonku krásne, slnečno. Akonáhle sa začalo zmrákať, a začali padať prvé kvapky, dostali sme sa von 😀 Pozreli sme si duny, pláž, pozbierali zopár mušlí a utekali pred dažďom naspäť do auta…ďalší bod programu – cesta cez krásny Øresund Bridge do krajiny troch koruniek 🙂